Je nevyhnutné zvýšiť koncesionárske poplatky,“ hovorieva dosť často a už niekoľko rokov ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu (SRo) Jaroslav Rezník. Aj parlamentom vymenovaný riaditeľ Slovenskej televízie (STV) Richard Rybníček sa v prvých hodinách vo funkcii vyjadril v tom zmysle, že treba zvýšiť koncesionárske poplatky a upraviť legislatívu o verejnoprávnych inštitúciách (VPI).

Po prvý raz sme sa stretli s pojmom verejnoprávna inštitúcia – občas sa spomína aj organizácia alebo ustanovizeň, korporácia – práve v súvislosti s oboma mediálnymi inštitúciami, keď sa po roku 1989 deklarovali SRo a STV ako verejnoprávne médiá. Od roku 1993 sa týmto zloženým a zložitým slovným spojením – najmä ak pátrame po obsahu – označujú aj iné organizácie.

Čo majú spoločné Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa či Národný úrad práce?

Okrem toho, že takmer všetky sú vo finančnom deficite, sú verejnoprávnymi inštitúciami, a teda ich riadia samosprávne orgány.

Všetky organizácie prešli procesom deetatizácie, čo znamená, že už by nemali byť závislé od štátnu. Nemali by, avšak neustále sú. Ani jedna z týchto organizácií totiž „nevyžije z financií“, ktoré od občanov na základe povinných odvodov a poplatkov priamo vyberie alebo prostredníctvom iných inštitúcií dostane na účet.

A to sú azda dva momenty, ktoré tieto natoľko rozdielne inštitúcie spájajú. Postup, ako s týmito finančnými prostriedkami nakladajú, je už v každej inštitúcii iný, inak kontrolovaný, alebo aj nekontrolovateľný (napríklad v Slovenskej televízii).

Tripartitné a nezávislé

Verejnoprávna inštitúcia by podľa profesora Jozefa Prusáka z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity mala byť zriadená na základe zákona a mala by sa vyznačovať najmä samosprávnosťou. Do tejto samosprávnosti by nemala, ako sa vyjadril pre iné ekonomické noviny, zasahovať výkonná moc pomocou vyhlášok, výnosov, opatrení či nariadení. Zákon musí predovšetkým sledovať verejný účel, čiže účel, ktorý je vyjadrený verejným právom. Verejnoprávne inštitúcie by mali deklarovať verejnoprávny účel, ktorý štát chráni zákonmi a ústavou.

A ako to vyzerá v praxi? Vyberáme z výročnej správy Sociálnej poisťovne za rok 1997: „Verejnoprávnosť Sociálnej poisťovne je charakterizovaná nezávislosťou od štátnych orgánov, inštitucionálnym usporiadaním, právomocami samosprávnych orgánov a samostatným a nezávislým financovaním a hospodárením úplne odčleneným od štátneho rozpočtu. Najvyšším samosprávnym orgánom je Správna rada Sociálnej poisťovne, založená na tripartitnom princípe zo zástupcov najväčších skupín platiteľov poistného – zamestnancov, zamestnávateľov a štátu. Jej členov volí najvyšší zákonodarný orgán Národná rada Slovenskej republiky.“

Štátna a politická zodpovednosť

Prečo sú v správnej rade inštitúcie, ktorá je nezávislá od štátnych orgánov, zástupcovia štátu? Účasť zástupcov štátu sa odôvodňuje tým, že štát platí poistné za vymedzené okruhy osôb. Potom – a to je omnoho dôležitejšie – štát garantuje platobnú schopnosť Sociálnej poisťovne. A garantuje ju politickou zodpovednosťou vlády za realizáciu sociálnej politiky.

Preto je predsedom Správnej rady Sociálnej poisťovne vždy minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V súčasnosti je ním Ľudovít Kaník. Tak ako pred ním v tejto funkcii pôsobil Peter Magvaši a pred ním Vojtech Tkáč atď. Správna rada vždy zvolí za svojho predsedu ministra, hoci jej to zákon priamo neukladá. Už tento fakt je na rozhodovaní SR v Sociálnej poisťovni zaujímavý. Zvláštne je aj rozhodovanie počas hlasovania.

Správna rada SP, ktorá okrem iného predkladá

NR SR návrh rozpočtu a účtovnú uzávierku Sociálnej poisťovne, schvaľuje aj správy o činnosti SP, jej stanovy a pravidlá financovania a hospodárenia. Ani jednému ministrovi a predsedovi Správnej rady SP sa zatiaľ nepodarilo vyriešiť problém s neplatiteľmi odvodov do SP, hoci sú to zväčša štátne podniky alebo bývalé štátne podniky, ktoré majú v samosprávnych orgánoch svojich zástupcov, a dokonca vždy aj predsedu. Takisto sa nedarí dlhé roky riešiť ani problém s požičiavaním si finan-čných prostriedkov z fondu nemocenského poistenia.

Ešte alebo už samospráva?

Správna rada SP totiž už pred niekoľkými rokmi vyriešila problém nedostatku finančných prostriedkov vo fonde dôchodkového zabezpečenia výpožičkou z fondu nemocenského poistenia. Raz za čas sa týmto problémom venujú ekonomickí novinári, raz za čas na to upozornia odborári. Po ostatnom zasadnutí správnej rady v januári tohto roka z nesprávneho a anomálneho postupu obvinil podpredseda Správnej rady SP Peter Gajdoš, viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR, pred novinármi predsedu Správnej rady SP Ľ. Kaníka. Stalo sa tak zrejme iba pod vplyvom napätých dní a situácie medzi zástupcami tripartity pri sociálnom dialógu, v ktorom nie vždy každý rozumie každému. P. Gajdoš dobre vie, že aj odborári boli pri tom, keď sa hlasovalo o výpožičke z bohatého a pretekajúceho fondu nemocenského poistenia, ktorý ani zamestnancom s priemernou mzdou nezabezpečuje do-

statočný a zodpovedajúci finančný príspevok v chorobe, počas práceneschopnosti, či už krátko- alebo dlhodobej. Sedem kresiel v Správnej rade SP obsadzujú zástupcovia odborov, ďalších sedem členov delegujú zamestnávateľské zväzy a združenia a sedem prísediacich menuje do tejto funkcie vláda SR. Rada má 21 členov. Najviac zo všetkých verejnoprávnych inštitúcií. Asi preto, že má najbohatší správny fond. Hlasuje sa systémom jednoduchej väčšiny. Darí sa vôbec niekedy odborárom presadiť záujmy pracujúcich, ak ich vždy môžu zástupcovia štátu a zamestnávateľov prehlasovať? Má zmysel tripartita v Sociálnej poisťovni? Koho odborári v SP zastupujú?

Tieto otázky sme položili podpredsedovi SP

P. Gajdošovi. Do uzávierky PROFITU na ne napriek niekoľkým upozorneniam a prosbám neodpovedal.

Tak ako minister Ľ. Kaník, ktorému sme položili otázky iného charakteru. O svojom pôsobení v Správnej rade SP na otázky PROFITU neposkytol odpovede ani dlhoročný podpredseda Správnej rady SP Marián Rybár, predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev. S PROFITOM sa o otázkach súvisiacich so samosprávnymi orgánmi SP a verejnoprávnosťou inštitúcie nerozprával ani riaditeľ SP Miroslav Knitl. Do samosprávnych orgánov ho navrhli zamestnávateľské zväzy a združenia a pred niekoľkými rokmi bol členom Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Miroslav Knitl pred niekoľkými mesiacmi pre iné médium povedal: „Na jednej strane je dobré, že vo verejnoprávnych inštitúciách sa rokuje tripartitným systémom, no na druhej strane považujem za potrebné zadefinovať kompetencie a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán. V konečnom dôsledku totiž nesie bremeno zodpovednosti na svojich pleciach štát.“

M. Knitl ešte upozorňuje na rozdiel medzi samosprávnymi orgánmi Národného úradu práce a Sociálnou poisťovňou. „Zatiaľ čo Národný úrad práce má pätnásťčlenné predstavenstvo a jeho predsedom je zo zákona minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, hlasuje sa tu na základe tripartity, čiže ‚pre‘ musia byť minimálne traja členovia z každej strany (za zamestnávateľov,

zamestnancov a štát).“

Uznesenie správnej rady sa aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni považuje za schválené, ak súhlasí

nadpolovičná väčšina členov.

Správna rada VšZP sa skladá z piatich zástupcov poistencov. Navrhujú ich reprezentatívne orgány zamestnancov a záujmových skupín a združení občanov, ďalej sú v nej piati zástupcovia zamestnávateľov a piati zástupcovia štátu, ktorých navrhuje vláda SR.

Za štát a ministerstvo

Pojem verejnoprávnosť je v krajinách Európskej únie chápaný tak, že inštitúcia, ktorá je verejnoprávna, sa riadi výlučne zákonmi. Ak sa politici vo vyspelých krajinách snažia niečo verejnoprávnej inštitúcii prikázať, môžu tak urobiť iba zákonom. Vplyv výkonnej i zákonodarnej moci napríklad na činnosť zdravotných poisťovní je v poslednom období dosť častý. Neraz sa tok finančných prostriedkov do vybraných nemocníc v SR riadil podľa príkazu MZ SR. Jedným z dôkazov je napríklad aj to, že ani jeden riaditeľ VšZP nebol vo funkcii 48 mesiacov, tak ako hovorí litera zákona. Zmeny na poste riaditeľa sa vždy uskutočnili po politických výmenách v kreslách ministerstiev.

Jednu z najrazantnejších zmien v obsadení kresiel v Správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne uskutočnil minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Keď „bývalá“ Správna rada VšZP neodvolala nepohodlného riaditeľa Eduarda Kováča (ten sa napokon sám vzdal funkcie), minister predložil vláde SR a tá postúpila Národnej rade SR podnet na odvolanie viacerých členov správnej rady a dosadenie nových členov, pracovníkov novovytvoreného ministerstva zdravotníctva SR.

Nedochádza ku konfliktu záujmov, ak štát reprezentujú predstavitelia Ministerstva zdravotníctva SR, ktorí – na rozdiel od Ministerstva financií SR – nereprezentujú platiteľa poistného, ale naopak, záujmy poskytovateľov zdravotníckych služieb? Poskytovatelia profitujú z poistného, z povinných odvodov do fondov zdravotných poisťovní sú predsa platení…

Podľa názoru predstaviteľov VšZP, ktorí nechcú byť menovaní, „by mali byť zástupcami štátu predstavitelia ministerstva financií, a tým brániť pozície štátu ako platiteľa“. Dodávame: malo by to byť majoritné zastúpenie podľa objemu financií, ale zástupcovia by mali byť dobre informovaní a zodpovední.

Zdravotné poistné za viac ako tretinu obyvateľov platí štát, tripartitné zastúpenie v samosprávnych orgánoch zdravotných poisťovní je správne. Je však správne aj rozdelenie podľa počtu zástupcov jednotlivých záujmových skupín? Je také isté, ako v Národnom úrade práce – po päť členov majú zástupcovia štátu, zamestnávateľov i zamestnancov. Prečo počet členov správnej rady nezodpovedá podielu platieb na zdravotné poistenie? Jedným z podnetov na tento článok bola otázka, kto má zastupovať štát v správnej rade verejnoprávnych inštitúcií. Ministerskí úradníci sú zväčša zástupcami štátu vo verejnoprávnych inštitúciách. V súčasnosti sú nimi vo VšZP piati zamestnanci Ministerstva zdravotníctva SR a ich mená sa objavujú aj v ďalšom návrhu na ďalšie volebné obdobie členov Správnej a Dozornej rady VšZP. Doteraz štát v správnej rade tejto zdravotníckej inštitúcie zvyčajne zastupovali lekári a predstaviteľ Ministerstva financií SR. Za finančníkov „sedí“ v samosprávnom orgáne Vlasta Feješová, ktorá si takisto vyslúžila aj miesto v Dozornej rade Národného úradu práce.

Ďalšiu skupinu členov Správnej rady VšZP tvorí skupina zamestnávateľov. Tiež to nie sú zástupcovia najväčších platiteľov, ktorí by mali zastupovať a obhajovať záujmy najväčších platiteľov poistného. Tí, prirodzene, sú najviac motivovaní, aby dohliadali na efektívne využívanie financií. Nik dôsledne nesleduje, či zástupcovia zamestnávateľov naozaj sledujú záujmy zamestnávateľov, ktorí aj platia VšZP. Či majú najväčší počet zamestnancov v tejto zdravotnej poisťovni, či to nie sú zástupcovia menších firiem napojených na rôzne finančné skupiny, či sa nesnažia získavať iba výhody pre seba!

A zástupcovia zamestnancov? Opakujeme to, čo sme sa pýtali podpredsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne P. Gajdoša. Čie záujmy zastupujú odboroví predáci? Záujmy odborových zväzov s najväčším zastúpením počtu zamestnancov alebo najväčším počtom poistencov VšZP? Andrej Kučinský, podpredseda Správnej rady VšZP, je predsedom odborového zväzu zdravotníckych pracovníkov a v rade je za poistencov. Obhajuje záujmy zdravotníkov alebo poistencov? Ako je všeobecne známe, zdravotnícke zariadenia poistné neuhrádzajú, v spolupráci so zdravotnými poisťovňami si finančné prostriedky vzájomne započítavajú, vzhľadom na to, že si neustále čosi dlhujú.

Každý člen správnej i dozornej rady má podľa zákona právo na odmenu za to, že „pomáha“ riadiť verejnoprávnu inštitúciu. V zdravotnej poisťovni je to mesačne dvojnásobok minimálnej mzdy, a navyše, ak je člen správnej alebo dozornej rady zamestnaný, zamestnávateľ mu zaplatí voľno s náhradou mzdy.

Zo všetkých novozvolených členov Správnej rady VšZP nám na naše otázky odpovedal iba Peter Ottinger, štátny tajomník MZ SR.

Pýtali sme sa ho, ako sa cíti na „opačnej strane“, keďže predtým s VšZP komunikoval ako prezident Asociácie nemocníc Slovenska a predstaviteľ Slovenskej lekárskej komory. Obe funkcie z dôvodu konfliktu záujmov „položil“.

„Nevnímam v súvislosti s novou funkciou žiadnu zmenu,“ odpovedá. „Môj postoj je občiansky a snažím sa byť spravodlivý a rovnocenne pristupovať ku všetkým účastníkom zdravotníckeho reťazca.“

Oslovili sme aj predsedu Správnej rady VšZP, jeho odpoveď však do uzávierky čísla neprišla. Ďalší z nových členov Správnej rady VšZP za Ministerstvo zdravotníctva SR Ján Králik sa k otázkam PROFITU odmietol vyjadriť.

Otázka z titulku teda stále nie je zodpovedaná. Čie záujmy a kto obhajuje v správnych radách verejnoprávnych inštitúcií. Vzhľadom na to, že väčšina zúčastnených na ňu nedokázala alebo nechcela odpovedať, je to otázka správna a vyžaduje si zrejme ďalšiu diskusiu.