„Keď berieme rok 1989 ako východiskový (100%), tak úroveň HDP v SR v roku 1997 zaznamenala 96,1 bodu oproti tomuto roku, a tým sme sa zaradili na tretie miesto rastu HDP po Poľskej republike a ČR. Avšak pre porovnanie, Slovensko dosahuje len 62% ekonomickej vyspelosti Grécka, ktoré sa v súčasnosti radí medzi ekonomicky najslabších členov EÚ a 41% priemeru všetkých krajín EÚ,“ konštatoval V. Masár. V transformujúcich sa krajinách Európy je problém obmedzenosti finančných zdrojov. Preto väčšina týchto krajín bola nútená získavať finančné zdroje zo zahraničia, čo viedlo k rastu deficitu obchodnej bilancie a následne rastu deficitu bežného účtu. Aj z tohto dôvodu musí podľa guvernéra SR a ostatné krajiny čeliť zvýšenej volatilite globálnych finančných trhov. Ďalším ukazovateľom ekonomického vývoja je inflácia. V roku 1997 priemerná ročná inflácia v EÚ dosiahla úroveň 2,1%, v dôsledku hlavne nízkeho rastu miezd. „Vo väčšine transformujúcich sa krajín inflácia klesá len marginálne a priestor pre jej ďalšie znižovanie je značne obmedzený,“ zdôraznil V. Masár. Slovensko má pritom spomedzi transformujúcich sa krajín V4 najnižšiu mieru inflácie. V. Masár vidí základné problémy bankového systému SR v privatizácii štátnych bánk, pričom privatizácia nebola podľa neho dôsledne ukončená a neexistuje dostatok kapitálovo silných partnerov. Štruktúra bankovej sústavy, ktorá súvisí s veľkosťou a konkurencieschopnosťou našich bánk je podľa guvernéra NBS druhým problémom. Do budúcnosti je preto potrebné počítať so vznikom fúzii a následného presadenia sa na globálnych trhoch. Spomenuté dva problémy dopĺňa problém vstupu zahraničného kapitálu a reštrukturalizácie bankového sektora.