V krátkej budúcnosti môže byť ohrozená dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých a deti. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Apeluje pritom nielen na rezort zdravotníctva, ale aj vládu či poslancov parlamentu. Analytici kontrolného úradu medzi významné rizikové faktory zaradili nízky počet všeobecných lekárov pre dospelých či vysoký priemerný vek pediatrov. O výsledkoch analýzy na tému počtu lekárov a tzv. rezidentského programu informoval hovorca Najvyššieho kontrolného úradu SR Marek Papajčík.

Slovensko má v porovnaní s krajinami Európskej únie (EÚ) výrazne nižší počet všeobecných lekárov pre dospelých. Kým napríklad v Česku pripadá na 100-tisíc obyvateľov 65 všeobecných lekárov pre dospelých, na Slovensku je toto číslo na úrovni 45 lekárov a v porovnaní s priemerom európskeho spoločenstva je toto číslo ešte horšie. Na 100-tisíc obyvateľov pripadá na Slovensku o 40 lekárov menej, ako je priemer krajín EÚ.

S vývojom počtu lekárov úzko súvisí ich veková štruktúra. Priemerný vek všeobecného lekára pre dospelých je na Slovensku 54,1 roka. Oveľa kritickejšia situácia je v špecializácii pediater, kde sa priemerný vek lekára v ambulancii pre deti a dorast dostal až na úroveň 62 rokov, pričom viac ako 20 % týchto lekárov má nad 70 rokov.

Jedným z nástrojov štátu na riešenie tohto celospoločenského problému mal byť rezidentský program, ktorý spustilo ministerstvo zdravotníctva v roku 2014. Počet absolventov rezidentského štúdia v odbore pediatria je však podľa kontrolného úradu veľmi nízky. „Program nedokázal zvrátiť negatívny vývoj priemerného veku pediatrov v ambulanciách všeobecných lekárov pre deti a dorast a ani výraznejším spôsobom zastaviť dlhodobo klesajúci trend ich počtu,“ konštatovali analytici NKÚ SR.

Na základe tohtoročného vyhodnotenia dát pripravuje úrad pre rok 2021 kontrolnú akciu zameranú na prierezové zhodnotenie nastavenia rezidentského programu v podmienkach slovenského zdravotníctva.