G7 sa považuje za skupinu najbohatších a priemyselne najvyspelejších krajín sveta. Šéfovia štátov a vlád USA, Kanady, Japonska, Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska sa pravidelne stretávajú od roku 1975, aby diskutovali problémy svetovej ekonomiky.

História týchto summitov sa nezačala v roku 1975 náhodou – svet sa totiž vtedy dostal v dôsledku ropnej krízy do recesie. V roku 2001 je situácia iba mierne modifikovaná – spomalenie ekonomiky má globálny rozmer a naraz postihlo tri určujúce piliere tohto globálneho systému – USA, Japonsko i Nemecko.

Prvé summity kládli dôraz predovšetkým na ekonomickú politiku, osobitne po páde dovtedy existujúceho modelu fixných výmenných kurzov v sedemdesiatych rokoch a jeho nahradení „plávajúcim“ kurzovým mechanizmom.

V osemdesiatych rokoch pomohli vrcholné stretnutia šéfov štátov a vlád, ako aj ministrov financií G7 stabilizovať hodnotu dolára, ktorý sa stal príliš „silným“ a zároveň aj ohrozujúcim „zdravie“ svetovej ekonomiky.

V ostatných rokoch sa G8 viac koncentruje na medzinárodný terorizmus, pomoc Rusku a ďalším častiam bývalého Sovietskeho zväzu a zmierneniu dlhovej záťaže najchudobnejších krajín sveta. Táto úloha sa po prvý raz komplexnejšie definovala v rámci kolínskeho vrcholného stretnutia v roku 1999.

Summity teda prešli určitou evolúciou – v ostatných rokov začali klásť rovnovážne ťažisko popri ekonomických otázkach aj na ekologickú problematiku, pranie špinavých peňazí a zdravie populácie v celosvetovom meradle.

Od roku 1991 sa k riešeniu problematiky neekonomického charakteru „neformálne a informatívne“ pridalo aj Rusko, ktoré je od roku 1994 permanentným účastníkom rokovaní, čím sa G7 pretransformovala na G8.

V Janove sú popri „starých tvárach“ aj traja novozvolení štátnici, ktorí sa nezúčastnili na predchádzajúcom summite na Okinave – americký prezident George Bush, japonský premiér Juničiro Koizumi a taliansky ministerský predseda Silvio Berlusconi, ktorý však bol hostiteľom vrcholného stretnutia G8 v roku 1994 v Neapole.

Možnosti a limity summitu G8 v Janove

Toto vrcholné stretnutie má širokú agendu, ktorá zahŕňa perspektívy ekonomického rastu, redefinovanie závažnosti predchádzania budúcich ekonomických kríz a potvrdenie dôležitosti boja proti svetovej chudobe.

V deklaratórnej podobe bola v týchto otázkach vždy dosiahnutá zhoda, no v Janove sa napríklad očakávajú diferencie pri posúdení, ako oživiť svetovú ekonomiku. Spojené štáty vyvinú s najväčšou pravdepodobnosťou tlak na európskych predstaviteľov, aby sa toto oživenie dosiahlo prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb – ECB však ani na včerajšom rokovaní tento krok neurobila.

Američania si zasa vypočujú kritiku za ich postoj pri eliminovaní rizika klimatických zmien a globálneho otepľovania, ktorý viedol ku kolapsu rokovaní o Kjótskych protokoloch. Paralelne so stretnutím v Janove sa uskutočňuje ekologický summit v Bonne.

A na dôvažok bude ruský prezident Putin kritizovať USA za prístup k budovaniu nového systému protiraketovej obrany, ktorý by mohol urobiť nulitnou zmluvu ABM z roku 1972.

Existujú však aj zóny dohody, za ktoré sa považuje posilnenie spolupráce pri zabránení prania špinavých peňazí, vytvorenie globálneho fondu zdravotnej starostlivosti v objeme jednej miliardy dolárov a zníženie cien liekov pre rozvojové krajiny.

Dnes sa bude v Janove rokovať o otázkach svetového obchodu, perspektívach globálnej ekonomiky a reforme Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Vo večerných hodinách sa stretnú predstavitelia G7 so zástupcami juhoafrických krajín a Mali, Svetovej zdravotníckej organizácie – WHO, Organizácie spojených národov a jej špecializovanej agentúry – FAO. Po tomto rokovaní sa majú oznámiť detaily plánu na vytvorenie fondu pre globálne zdravie v hodnote jednej miliardy USD, ktorého prioritou je boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii.

V sobotu je na programe diskusia o znížení chudoby a o environmentálnej problematike. Po nej sa k svetovým štátnikom pripojí ruský prezident Vladimir Putin a za jeho účasti sa pozornosť upriami na bezpečnostné otázky Balkánu a Blízkeho východu.

V sobotu večer sa očakávajú bilaterálne rokovania a doformulovanie záverečného komuniké.

Čo požadujú „antiglobalisti“?

V Janove je podľa policajných odhadov 100 000 demonštrantov, ku ktorým sa má dnes pridať ďalších 20 000 ľudí. Poukazujú najmä na to, že skupina G8 je fundamentálne nedemokratická, pretože najbohatšie krajiny sveta prijímajú rozhodnutia, ktoré sa týkajú „absolútnej väčšiny bez tohto rozhodovacieho práva“.

Vopred tiež vyhlasujú, že G8 neurobí nijaký pokrok pri oddlžení

najchudobnejších krajín. Argumentujú, že obchodné rozhodnutia, najmä liberalizácia trhov, prináša profit iba nadnárodným spoločnostiam, a nie najchudobnejším krajinám.

Časť demonštrujúcich odsudzuje zlyhanie „najbohatších“ pri riešení otázok spojených s globálnym otepľovaním, čo sa akcentuje ešte vypuklejšie po odstúpení USA od rokovaní o Kjótskych protokoloch.

Antiglobalisti však predstavujú veľmi široké spektrum diverzifikovaných ideológií od „zelených“, cez anarchistov až po komunistov „tvrdej línie“.

Test pre Silvia Berlusconiho

Nový taliansky premiér sa netají tým, že by chcel v Janove nadviazať „špeciálne vzťahy“ s americkým prezidentom Bushom a dostať sa do pozície sprostredkovateľa medzi EÚ a USA pri posudzovaní niektorých sporných ekonomických, ale aj vojensko-bezpečnostných otázok.

Ako hostiteľ summitu bude musieť vynaložiť aj nemálo diplomatického úsilia, aby sa dosiahla vyvážená záverečná deklarácia z Janova, ktorá sa má publikovať v nedeľu.

Jeho „test“ však bude spočívať najmä v tom, či a ako talianskej polícii podarí eliminovať masu antiglobalistov.

Jej najtvrdšie jadro – skupina Tute Bianchi sľúbila, že „svojimi telami prerazí červený bezpečnostný kordón“ a miestami až šesť metrov vysoké oceľové zátarasy kombinované s bariérami z nepriestrelného skla.

Nevylučuje sa ani možnosť, že štátnici sveta budú z bezpečnostných dôvodov rokovať na palube jednej z kotviacich lodí.