Európskym firmám sa zrejme podarilo odvrátiť hrozbu, ktorá spočívala v tom, že sa zásadnejším spôsobom obmedzia vládne dotácie do výskumu a vývoja – R&D.

Doteraz sa tieto investície ročne pohybovali na úrovni 1,3 miliardy eur.

Rokovania o uvedenej problematike trvali na pôde Európskej komisie niekoľko mesiacov, no aktuálne informácie z Bruselu hovoria celkom jednoznačne – európsky komisár pre hospodársku súťaž Mario Monti sa musel vzdať svojho pôvodného cieľa, ktorý sa prioritne orientoval na „pritvrdenie“ pravidiel v rámci štátnej pomoci pre R&D.

Toto rozhodnutie sa má oficiálne publikovať až v priebehu niekoľkých týždňov, no už dnes je jasné, že Monti a jeho hlavný oponent – komisár pre otázky výskumu a vývoja Philippe Busquin dospeli ku kompromisu. Monti chcel totiž existujúce dotačné pravidlá sprísniť, Busquin presadzoval, aby sa ešte viac uvoľnili.

„Zlatá“ stredná cesta teraz spočíva v tom, že dotácie do výskumu a vývoja zostanú v podstate nezmenené. Znamená to, že spoločnosti, najmä v sektore informačných technológií, leteckého a kozmického priemyslu, ako aj petrochémie, budú aj naďalej stimulované podstatnou časťou dotácií z „balíka“ určeného na výskum a vývoj, do ktorého vlády členských štátov EÚ vložili iba v rokoch 1997-1999 približne 4 miliardy eur.

Dotácie do výskumu a vývoja sú jednoznačne najväčšou časťou vládnej asistencie, ktorá je nasmerovaná do priemyselnej výroby.

V priebehu ostatných dvoch rokov využili túto pomoc veľké firmy, ako napríklad britská spoločnosť Rolls-Royce, jej nemecký rival v oblasti leteckého a kozmického priemyslu – Dornier, alebo anglo-holandský ropný gigant Shell. Zdroje určené na R&D čerpali aj ďalšie stovky menších a stredne veľkých spoločností a firiem v rámci EÚ.

Podľa nových, respektíve na spomínanom kompromise založených pravidiel, ktoré majú platiť do roku 2006, môžu vlády členských štátov Európskej únie financovať projekty vo sfére základného výskumu až do výšky 75% celkovo vynaložených nákladov. Takzvaný priemyselný výskum môžu vlády financovať do výšky 50%, komerčne orientované projekty do výšky 25%.

Podľa Montiho nemusí tento model automaticky znamenať zvýšený tlak na inovácie, no Busquin tvrdí, že štátne dotácie sú životne dôležité pre prilákanie ďalších investícií do súkromného sektoru, aby sa podarilo eliminovať určité zaostávanie Európy vo sfére R&D v porovnaní s USA a Japonskom.

Toto zaostávanie sa má v dlhodobejšom časovom horizonte zastaviť, a to aj za cenu štátnej ingerencie a vypätej finančnej angažovanosti Európskej únie do sféry výskumu a vývoja.