Najväčším problémom druhého dôchodkového piliera je zlé umiestnenie úspor, a to bez ohľadu na rizikový profil investora. Uvádza sa to v analýze, ktorú vypracovali viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor a ekonóm Pavol Povala. „Aj keby sme uvažovali o čisto dlhopisových fondoch, sporitelia stratili v uplynulých 15 rokoch oproti zahraničným benchmarkom zhruba dve miliardy eur. Pri štandardných alokáciách do akcií je to násobne viac,“ tvrdia. Kritizujú tiež výšku poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sú podľa nich na vyššej hodnote, ako majú podobné schémy vo svete. „Súčasná situácia je výsledkom kombinácie veľmi negatívnych politických zásahov do systému a nepresvedčivej výkonnosti správcovských spoločností,“ uviedli Ódor s Povalom. Na to, aby sa záujmy sporiteľov dostali na prvé miesto, v druhom penzijnom pilieri musia podľa nich nastať radikálne zmeny.

Pri reforme druhého dôchodkového piliera je podľa nich najťažším faktorom politické riziko. „Bez širokého konsenzu, najlepšie formou ústavného zákona, budú zlé výsledky pokračovať ďalej a sporitelia sa nedočkajú zmysluplných dôchodkov,“ konštatujú autori analýzy. Ak by bola podľa nich politická vôľa priniesť stabilitu do dôchodkového systému, v prvom rade bude potrebné riešiť umiestnenie úspor ľudí na trhoch. Ódor s Povalom odporúčajú určiť pre dôchodkové spoločnosti agresívnejšie investičné stratégie a znížiť poplatky, ktoré správcovia dôchodkových fondov inkasujú od sporiteľov. „Ekonomicky lákavou alternatívou je podľa nás aj zriadenie centralizovaného štátneho fondu, ktorý by mohol priniesť významné úspory z rozsahu pre sporiteľov,“ uvádza sa v materiáli.

Za kľúčové považujú autori analýzy dobre nastaviť v legislatíve najmä vstup sporiteľov do druhého piliera a počiatočnú investičnú stratégiu. „Navrhujeme, aby bol vstup do druhého piliera povinný pre každého novo vstupujúceho na trh práce,“ uviedli Ódor s Povalom. Zároveň by sa týmto sporiteľom umožnilo z kapitalizačného piliera vystúpiť do dvoch, troch rokov od vstupu. V súčasnosti je pritom vstup do druhého piliera dobrovoľný. Môžu doň vstúpiť osoby mladšie ako 35 rokov, následne však sporiteľ už svoje rozhodnutie nemôže zmeniť a účasť je povinná.

Druhým dôležitým rozhodnutím by bolo podľa dvojice ekonómov počiatočné umiestnenie úspor do fondov. Sporiteľ by mal podľa nich sám rozhodnúť o tom, kde sa budú jeho príspevky do druhého piliera investovať. „Vzhľadom na relatívne nízku úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku navrhujeme, aby otázka investičnej stratégie bola voľbou z limitovaného počtu alternatív,“ uvádza sa v analýze. Podľa skúseností zo zahraničia by na začiatku sporenia mala smerovať do akcií väčšina prostriedkov. „Na Novom Zélande je to 80 percent, target-date fondy v USA majú počiatočný podiel akcií prevažne medzi 80 až 100 percent,“ tvrdia autori analýzy. Nový sporiteľ by si podľa nich mohol vyberať napríklad z troch možností – či sa investuje do akcií 100 percent, 80 percent alebo 60 percent jeho príspevkov. „Ak by niekto preferoval výrazne nižšiu počiatočnú alokáciu do akcií, potom asi nie je pre neho druhý pilier optimálnym riešením,“ skonštatovali viceguvernér NBS a ekonóm Pavol Povala. Pri investičnej stratégii by zároveň platilo, že sporiteľ, ktorý sa nevyjadrí inak, bude presunutý do indexových fondov.

Osobitnou otázkou podľa autorov analýzy je, či a ako zmeniť umiestnenie úspor na trhoch pre už existujúcich sporiteľov. „Našou preferenciou je presun súčasných účastníkov do agresívnejších stratégií (v závislosti od veku), pričom by mali možnosť požiadať o ponechanie v čisto dlhopisovom fonde,“ tvrdia. Dôchodkové správcovské spoločnosti pritom podľa materiálu zatiaľ neponúkli produkty, ktoré by sa aspoň sčasti priblížili k najlepšej praxi vo svete. „Prvou a najdôležitejšou zmenou by malo byť zavedenie benchmarkov,“ zdôraznili autori. Ide o ukazovateľ, s ktorým správca fondu porovnáva svoje výsledky. Garantované fondy by sa podľa Ódora s Povalom mali zrušiť. „Z nášho pohľadu by stačili dva fondy v portfóliu každého sporiteľa, jeden dlhopisový a jeden akciový (prípadne štyri, ak by ponúkali aj pasívne aj aktívne riadené fondy,“ odporúčajú.

Úspešné medzinárodné sporiace schémy sa podľa autorov analýzy vyznačujú aj nízkymi poplatkami. „Súčasné poplatky sú o niečo vyššie ako v podobných schémach v zahraničí,“ upozornili. Sporiteľ na Slovensku platí štyri poplatky. Sociálna poisťovňa ešte pred odoslaním príspevkov do druhého piliera z nich strhne poplatok vo výške 0,25 %. „Ak zostanú oslobodené od dan, tak odvody ako aj vyplatené penzie, tak nie je jasné, prečo by mal existovať takýto poplatok,“ tvrdia. Dôchodkové správcovské spoločnosti majú nárok na tri druhy poplatkov, a to poplatok za vedenie dôchodkového účtu, poplatok za správu dôchodkového fondu a poplatok za zhodnotenie majetku vo fondoch. Ódor s Povalom navrhujú, aby sa poplatok za vedenie účtu zrušil.