Doplnková dôchodková poisťovňa nemá veľa spoločného s klasickou komerčnou poisťovňou. Existuje niekoľko prípadov vyplácania dôchodkov, ktoré sa podobajú na poistenie rizika. Doplnková dôchodková poisťovňa sa nezaisťuje – neprenáša riziko na zaisťovne. Jedným z prvkov, ktorý sa približuje klasickej poisťovni je anuita. Ide o pravidelne vyplácanú čiastku.

Anuita sa dá vysvetliť na príklade hypotekárneho úveru. Ak si niekto vezme hypotekárny úver platí mesačné splátky. Súčasne však spláca istinu aj úrok. Podiel úroku v tejto sumy sa postupne znižuje a istina zvyšuje.

V prípade vyplácania dôchodku vo forme anuity je to naopak. Ten čo si našetrí, poskytne poisťovni úver, teda kúpi si od nej anuitu. Poisťovňa mu v pravidelných mesačných splátok vo forme dôchodku. Poisťovňa vypláca tieto mesačné príspevky na základe prepočtov priemernej dĺžky života. Anuita sa prepočítava na základe toho akými úrokmi sú úročené technické rezervy poisťovne. Čím je úroková miera nižšia, tým menšie sú splátky.

Na doplnkovom dôchodkovom poistení je rizikové to, že sporenie a poistenie je spojené v jednej hybridnej inštitúcii. Každá so spomínaných činností, teda sporenie a ukladanie peňazí do produktov peňažného, alebo kapitálového trhu má svoju inštitúciu. Z hybridnej formy inštitúcie vyplývajú riziká. Prvým je efektívnosť zhodnocovania peňazí. Ak by mala doplnková dôchodková poisťovňa málo peňazí na vyplácanie anuity, musí siahnuť na úspory súčasných poistencov.

Klasický dôchodkový účet vyzerá tak, že sa nasporí určitá suma. Za ňu sa kupujú aktíva rôznej triedy – podielové fondy, bankové certifikáty, či akcie. Po skončení sporivej fázy sa za tieto aktíva kúpi anuita – teda dôchodok. Osobné dôchodkové účty si vo vyspelých krajinách väčšinou riadia občania, alebo nimi určenými manažérmi. Všetko závisí od časového horizontu, ktorý má človek k dispozícii na sporenie. Ak človek šetrí viac ako šesť rokov, podstatne sa znižuje jeho riziko aj pri investovaní do rizikových fondov zameraných na investovanie do malých a stredných podnikov. Toto riziko je menšie ako momentálna investícia do štátnych dlhopisov.

Momentálne neexistuje žiaden rozdiel medzi sociálnou poisťovňou a doplnkovou dôchodkovou poisťovňou. Obe majú jeden spoločný znak. Majú k dispozícii rovnaké aktíva s rovnakou štruktúrou. Doplnková dôchodková poisťovňa sa nepozerá na klienta ako na samostatnú entitu. Ak si niekto odkladá peniaze na dôchodok kdekoľvek vo svete, musí odpovedať na niekoľko základných otázok. Musí povedať aké obdobie si bude odkladať a aký je jeho vzťah k riziku. Podľa toho sa ponúka produkt. Doplnková dôchodková poisťovňa má rovnaké portfólio pre všetkých. Znamená to, že nesie v sebe skrytý prvok rovnostárstva. Doplnková dôchodková poisťovňa môže investovať len do štátnych dlhopisov a nie do zahraničných cenných papierov. Slovensko chce, aby na jeho územie prichádzali investície. Keď zákonom zakáže finančným inštitúciám investovať do zahraničných cenných papierov, tak je to prinajmenej nenormálne. Ekonomika nemôže byť otvorená smerom dovnútra, ale aj smerom navonok.

Ľudia, ktorí konštruovali doplnkové dôchodkové poisťovne si neuvedomovali jeden fakt. Predstavme si, že niekto má peniaze v doplnkovej dôchodkovej poisťovni na 15 rokov. Po ich uplynutí pôjde do dôchodku. V jeden deň môže pri poklese úrokových mier o 1 % klesnúť hodnota dôchodku o 30 %. Je to preto, lebo manažér dôchodkového portfólia neprispôsobuje jeho skladbu veku odchodu do dôchodku. Doplnková dôchodková poisťovňa nezohľadňuje to, že platiť do nej môže dvadsať ročný študent, ale aj šesťdesiatročný muž tesne pred odchodom do dôchodku. Ponúka im úplne rovnaký finančný produkt. Mladšiemu jedincovi môže ponúkať rizikovejší, ale výnosnejší produkt. Staršiemu záujemcovi môže predať menej rizikové produkty peňažného trhu. V doplnkovej dôchodkovej poisťovni je všetko postavené na solidárnom princípe. V doplnkovej dôchodkovej poisťovni robia správcu našetrených peňazí a súčasne vyplácajú anuitu. V poistnej fáze berú na seba riziko a nezaisťujú. Predstavme si, že dôjde k štrukturálnej zmene a ľudia sa začnú viacej dožívať. Kvalita života rastie a ľudia sa viac dožijú. Doplnková dôchodková poisťovňa nemusí správne vypočítať anuitu. Môže sa stať, že za 1 mil. Sk si kúpia lepšiu anuitu v komerčnej poisťovni ako v doplnkovej dôchodkovej poisťovni. Klienti začnú odchádzať z doplnkových dôchodkových poisťovní ku komerčným poisťovniam.

Doplnková dôchodková poisťovňa bude chcieť na to reagovať a posunie technickú úrokovú mieru, aby dala lepší dôchodok. Nastane zmena a zle vypočítajú dôchodky. Viac vyplatí ako skutočne od ľudí prijala. Svoje straty sa bude snažiť vykryť tak, že si vezme peniaze zo sporiacej fázy. Experti Svetovej banky pri poslednej návšteve Slovenska povedali povedali: „It´s crazy, ju must divided. Je to šialené, treba to oddeliť.“ Medzi subjektmi, ktoré spravujú nasporené peniaze a tými, ktoré vyplácajú anuitu musí byť čínsky múr.