Napriek tomu, že uplynuli iba necelé štyri mesiace tohto roka, téma štátneho rozpočtu sa stáva aktuálnou. Je síce pravda, že zákon o štátnom rozpočte na budúci rok sa bude schvaľovať pravdepodobne až koncom tohto roka, zmenené pravidlá jeho tvorby nás inšpirovali, aby sme požiadali Ivana Mikloša, podpredsedu vlády pre ekonomiku o rozhovor, v ktorom by ozrejmil novú „rozpočtovú filozofiu“.

Aké boli hlavné nedostatky doterajšieho spôsobu konštruovania štátneho rozpočtu?
Hlavnými nevýhodami súčasného spôsobu zostavovania štátneho rozpočtu bola jeho zotrvačnosť – každoročne sa zostavoval v tej istej historicky vzniknutej štruktúre z hľadiska jeho položiek a často aj ich výšky, ale aj spôsobu negociovania – a plošné škrtenie vo všetkých položkách výdavkov, v niektorých viac, v iných menej. To okrem iného neumožňovalo definovať a potom ani realizovať priority, pretože tie musia byť finančne kryté. Opísaný spôsob zostavovania štátneho rozpočtu neumožňoval preniesť zodpovednosť za štátny rozpočet na jednotlivé rezorty a tlačiť ich tak na uskutočňovanie nevyhnutných reforiem. To všetko sa napokon prejavilo v raste napätia vo verejných financiách. Príjmy štátneho rozpočtu sú totiž obmedzené, pritom niektoré jeho výdavkové položky rastú podľa zákona. Ak zároveň nedochádza k nevyhnutným vnútorným reformám, ktoré by sa mali prejaviť v úsporách, pričom dlhová služba stále vyžaduje značný objem prostriedkov, rast napätia vo verejných financiách je nevyhnutný.

Súčasný proces negociacie štátneho rozpočtu prebiehal tak, že najskôr Ministerstvo financií SR (MF SR) odhadlo rozpočtové príjmy, pričom ich vedome podhodnocovalo. A to nielen preto, ako sa obvykle hovorí, že ministerstvá financií sú konzervatívne, podľa mojej mienky to však bola logická reakcia ministerstva financií na spôsob zostavovania rozpočtu. Potom MF SR požiadalo jednotlivé rezortné ministerstvá, aby odhadli svoje budúce výdavky. Tie sa správali naopak – a tak neprekvapuje, že rozdiel medzi odhadnutými príjmami a odhadnutými výdavkami rezortov sa líšil až okolo 100 mld. Sk. Samozrejme, že v prospech výdavkov. Aj po zložitých rokovaniach na rôznych úrovniach – od úradníkov až po ministrov – o konkrétnych položkách štátneho rozpočtu, ktorých sú stovky, rozpočtový deficit zostal taký obrovský, že bol neakceptovateľný. Nasledovali rokovania vlády, na ktorých sa rokovalo nie o prioritách, ale o tom, kde sa ešte dá ušetriť, aby sa rozpočtový deficit dostal na akceptovateľnú úroveň. Pritom sa diskutovalo až na takej úrovni konkrétnosti jednotlivých položiek, o ktorých by vláda rokovať nemala.

Aké sú zásady novej filozofie tvorby štátneho rozpočtu?
V tomto roku sme už schválili nový spôsob zostavovania štátneho rozpočtu. Po prvé s istou mierou pravdepodobnosti sa odhadnú reálne príjmy štátneho rozpočtu a zároveň sa schváli akceptovateľný deficit verejných financií. To určí výšku predpokladaných výdavkov, pričom sa určia tzv. obligatórne výdavky, teda tie, ktoré vyplývajú z platných zákonov. Potom sa zadefinujú priority vlády a podľa toho sa rozdelia financie pre jednotlivé rezorty. Potom by si mali jednotlivé rezorty určiť svoje priority a podľa nich rozdeliť finančné prostriedky. Kľúčovou úlohou ministerstiev bude vyjsť s pridelenými prostriedkami, čo bude aj významný tlak na uskutočňovanie nevyhnutných reforiem. Vymenované zásady by mali priniesť nielen úspory, ale aj urýchlenie celej prípravy rozpočtu na budúci rok.

Už koncom apríla budú predložené východiská pre štátny rozpočet na budúci rok, kde budeme diskutovať už rozpočtových parametroch (objem prostriedkov) a prioritách. Pritom chcem zdôrazniť, že aj spomínané obligatórne výdavky nemusia byť nemenné. Ak sa ukáže, že sú tam rezervy a dá sa ušetriť – k tomu však bude treba zmeniť príslušné zákony -, tak aj tieto výdavky budú predmetom diskusie.

Môžete kvantifikovať východiská budúcoročného rozpočtu?
Prvé odhady príjmov, ktoré sa však neustále spresňujú, MF SR už má. Akceptovateľný deficit verejných financií je 3,5 % z hrubého domáceho produktu, z čoho vyjdú rozpočtové výdavky. Ministerstvo financií vyčísľuje koľko z rozpočtových prostriedkov pohltia obligatórne výdavky.

Ktoré spoločenské alebo ekonomické problémy by sa v budúcom roku mali stať prioritnými?
Prioritou by celkom určite malo byť vzdelanie a školstvo, a teda aj platy učiteľov. Túto prioritu nemožno však chápať v tom zmysle, že tam príde viac peňazí bez toho, aby sa urobili nevyhnutné reformy a opatrenia. Napokon 9. mája, najnovší termín, v ktorom má vláda rozhodnúť o zvýšení učiteľských platov v čom je viac menej zhoda, budeme po prvých diskusiách o východiskách štátneho rozpočtu. Aj preto budeme môcť tento problém vedieť zarámcovať do pripravovaného rozpočtu na budúci rok. Ďalšími prioritami budú bezpečnosť a otázky súvisiace s integráciou, teda príprava vstupu do NATO a Európskej únie. To sú priority prvého rádu, o ktorých zrejme netreba pochybovať, a preto by mali byť podložené aj finančne. Aj preto bude nevyhnutné usporiť v iných výdavkových kapitolách štátneho rozpočtu.

Vážnou úlohou je budovanie informačnej spoločnosti. Nepovažujete ju za prioritu?
Budovanie informačnej spoločnosti považujem za veľkú prioritu v rámci školstva a vzdelania. Projekt Infovek je veľmi ambiciózny, premyslený a komplexný. Nekladie dôraz iba na hardware a pripojenie škôl na Internet, ale aj na výchovu učiteľov a efektívne využitie vo vzdelávaní, zatiahnutie samospráv a pod.

Aký je stav v príprave programu budovania informačnej spoločnosti?
V materiáloch o problematike nezamestnanosti, ktorý budeme spolu s p. ministrom P. Magvašim predkladať na zasadnutie vlády v Košiciach sa jedna časť súvisiaca so vzdelaním venuje aj problematike budovania informačnej spoločnosti, ktorá okrem iného vytvára aj nové pracovné príležitosti. Do júna by som mal predložiť analýzu stavu a návrh opatrení, pričom gescia programu budovania informačnej spoločnosti by mala prejsť na mňa.

Projekt Infovek je však v podstatnej miere dielom iba hŕstky nadšencov a jeho realizácia a využitie bude vyžadovať rádovo väčšie finančné prostriedky ako doteraz.
Budem presadzovať, aby sa pre tento projekt vyčlenili rádovo vyššie peniaze ako doteraz. Myslím, že by sme sa mali pohybovať v miliarde a okolí.

S príjmami štátneho rozpočtu úzko súvisí aj daňová sústava a jej reforma. Ako hodnotíte poslanecký návrh zákona výrazného zníženia dane z príjmov právnických osôb?
Som presvedčený, že potrebujeme ísť ďalej so zmenami sadzieb daní. Zároveň však musím povedať, že skok z 29 % na 19 % nepovažujem za reálny. Bude nevyhnutné, aby sme si povedali, aký má byť cieľový stav – tých 19 % považujem za dobrý stav – kedy a akým postupom ho chceme dosiahnuť. Myslím si, že horizont 3 – 4 rokov je realizovateľný cieľ, pričom teraz by sme mali urobiť prvý krok. Zároveň je však nevyhnutné urobiť harmonizáciu ďalších daňových sadzieb. Mám na mysli obrovskú disproporciu medzi daňovými sadzbami právnických a fyzických osôb – medzi fyzickými osobami sú totiž aj podnikatelia. Za rozumné považujem znížiť sadzbu dane právnických osôb o 2 – 3 %. Zároveň výraznejšie znížiť daň z príjmov fyzických osôb, minimálne tých, ktoré podnikajú. Nevyhnutné je podľa mojej mienky urobiť serióznu analýzu a zmeny v štruktúre celej daňovej kvóty 2, teda nielen v daňovom, ale aj v odvodovom zaťažení. Pritom nehovorím, že hneď teraz by sme mali byť schopní zásadnejšie znížiť odvodové zaťaženie. Každopádne je treba preskúmať, či z hľadiska štruktúry nepristúpiť k zmene proporcie medzi dávkami, ktoré platia zamestnávatelia a zamestnanci v prospech zníženia platieb zamestnávateľov, aby sa vytvorili väčšie stimuly pre vytváranie nových pracovných miest. Zvýšenie platieb zamestnancov by mohlo byť kompenzované znížením sadzby dane z príjmov fyzických osôb, aby zvýšenie ich podielu na odvodoch nemuselo znamenať aj zvýšenie daňového zaťaženia.

Vývoj daňových príjmov štátneho rozpočtu po znížení sadzby pre právnické osoby na 29 % dáva dostatok argumentov na to, že je to dobrý smer, ktorým treba ísť ďalej. Vedie k vyššej ekonomickej aktivite, oslabuje motiváciu znižovať daňový základ, a teda to nebude mať – ak to bude urobené rozumne – negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. Práve naopak.

Dá sa kvantifikovať prínos zníženia sadzby pre právnické osoby zo 40 na 29 %?
Za prvý štvrťrok tohto roka výnos dane z príjmov právnických osôb bol o 1,4 mld. Sk vyšší ako pred rokom napriek zníženiu sadzby. Dôležité sú však ešte odpočty. Požadované odpočty v prvom vlaňajšom štvrťroku boli 5, 7 mld. Sk, v prvom tohtoročnom štvrťroku to bolo 6,1 mld. Sk, teda o 0,4 mld. viac, takže čistý výnos z daní právnických osôb je vyšší o 1 mld. Sk. Je to však dané aj tým, že v roku 2000 bola vyššia ziskovosť oproti predchádzajúcemu roku – o 60 % – nefinančných organizácií. Zvýšenie ziskovosti popri ekonomickom oživení, najmä v priemysle, môže byť spôsobené aj tým, že v roku 2000 boli nižšie stimuly na znižovanie daňového základu. Potvrdilo sa teda naše presvedčenie, že znížením daňového základu z príjmov právnických osôb sa príjmy štátneho rozpočtu z daní právnických osôb neznížia. Výsledky z uplynulého roku však nemožno preceňovať, pretože ziskovosť sa zvýšila nielen preto, že sa znížila sadzba dane. Pozitívne na ňu vplývalo napríklad aj zníženie úrokových sadzieb, zlepšenie finančnej disciplíny a pod. Aj preto si nemyslím, že navrhované zníženie sadzby na 19 % by malo podobný efekt.