V nasledujúcich rokoch bude mať prezident George Bush možnosť štylizovať americkú centrálnu banku do podoby, ktorá má viac vyhovovať predstavám jeho administratívy. Priestor mu vytvorí fakt, že štyria zo siedmich guvernérov do roku 2004 odídu do dôchodku alebo odstúpia z funkcie.

Momentálne sú v Rade guvernérov dve voľné miesta a aj tretie bude zakrátko k dispozícii. Kľúčová je však pozícia predsedu Federálneho rezervného systému, pretože Alan Greenspan sa s najväčšou pravdepodobnosťou už nebude uchádzať o ďalšiu nomináciu.

Prezident Bush teda môže personálnymi rošádami v Rade guvernérov urýchliť zmeny vo Fede, ktorý je podľa jeho kritikov „značne zastaralou a konzervatívnou agentúrou…“

Urobí Bush takéto zmeny, respektíve nájde adekvátneho nástupcu Greenspana?

Popularita tohto muža i úcta k nemu sú značné do takej miery, že sa začína dokonca hovoriť o jeho „kultovej pozícii“ v americkom centrálnom bankovníctve a v americkej ekonomike ako celku.

Do funkcie predsedu Federálneho rezervného systému bol vymenovaný dovedna štyri razy, po prvý raz prezidentom Ronaldom Reaganom v roku 1987. Následne ho do funkcie potvrdil George H.W. Bush, dva razy po sebe Bill Clinton. Jeho terajší mandát sa mu skončí v roku 2004, kedy bude mať takmer 80 rokov. No v tejto chvíli nie sú v obehu nijaké signály, ktoré by naznačovali, že Greenspan odstúpi predčasne. Potvrdil to aj bývalý guvernér Fedu Lyle Gramley, ktorý uviedol, že Greenspan sa teší „excelentnému zdraviu, je enormne bystrý, nachádza sa vo výbornej psychickej kondícii a navyše miluje svoju prácu…“

Ak zotrvá vo funkcii do roku 2004, stane sa najdlhšie „slúžiacim“ predsedom Fedu od čias jeho vzniku (americký Kongres schválil 23.12.1913 Federal Reserve Act a v nasledujúcom roku sa na jeho základe konštituoval Federal Reserve System). Momentálne môže s Greenspanom súperiť v celkovej dĺžke vykonávaného mandátu iba William Martin, ktorý bol predsedom Federal Reserve v ére prezidentov Eisenhowera, Kennedyho a Johnsona, no ak Greenspan zotrvá vo funkcii do roku 2004, nebude mať už nijakú konkurenciu. Táto charakteristika sa však zrejme nevzťahuje iba na celkový čas strávený v špičkovej funkcii v rámci americkej centrálnej banky.

Jeho „patronát“ nad hospodárstvom USA chváli totiž nielen ekonomická komunita, ale aj zákonodarcovia vo Washingtone, bývalý prezident Clinton i terajší šéf Bieleho domu Bush.

Pri hodnotení jeho schopností i výsledkov mu nemožno dať nižšiu známku ako A+, obrazne i doslova hovoria americkí odborníci.

Okrem iného bol Greenspan vôbec prvým bankárom, ktorý pochopil, že niečo veľmi výrazné sa deje v ukazovateľoch produktivity práce a menovú politiku maximálne prispôsobil tomuto trendu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov totiž došlo vo sfére nových technológií k takému pokroku, ktorý umožnil vyrábať viac a rýchlejšie. Enormne sa zvýšil HDP, no inflácia sa nestala rizikovým faktorom.

Greenspan však má aj kritikov a odporcov. V pripravovanej knihe s názvom „The Fed“ sa konštatuje, že americká centrálna banka ešte musí prejsť veľmi dlhým obdobím modernizácie a celkových zmien, ktoré jej prinesú väčšiu transparentnosť v rozhodovaní.

Jedným z argumentov je, že Fed iba veľmi liknavo prijíma model a systém elektronických platieb, ktoré sú v Európe bežné už niekoľko rokov.

Vypisovanie šekov, ich spracovanie, prenos cez poštový systém až po realizáciu platby pre jej adresáta je veľmi zdĺhavý proces. Akceptovanie elektronických platieb, hoci len v limitovanom rozsahu, by podstatne znížilo náklady za uskutočnené transakcie.

Fed si však chráni svoje pracovné pozície a stovky, ak nie tisícky jeho zamestnancov sa v prevažnej miere venuje agende clearingu šekov, a preto je evidentný odpor proti elektronickým transakciám, ktoré by tieto pracovné miesta vo Fede ohrozili.

Publikácia The Fed pripomína, že väčšina kapacity americkej centrálnej banky sa sústreďuje na spracovanie platieb a na fúzie a akvizície, no nie na menovú politiku. S takouto kritikou možno určite polemizovať, vari je prekvapením aj to, že Fed má ešte stále odpor proti systému elektronických platieb, no Alan Greenspan sotva využije zvyšok svojho mandátu na extrémnejšiu modernizáciu centrálnej banky.

Aj tak bude hľadanie jeho nástupcu veľmi ťažkou úlohou.

Greenspan totiž vtlačil Fedu svojráznu pečať, svoju osobnú kredibilitu pretavil do kredibility centrálnej banky. Jeho slová môžu rozbúriť, ale aj upokojiť trhy od New Yorku až po Tokio. Nie je iba excelentným centrálnym bankárom, ale aj charizmatickou osobnosťou.

Nájsť „nového“ Greenspana bude teda v každom prípade veľkou výzvou….