Dokonca aj Moskva má bližšie vzťahy s Washingtonom ako Buenos Aires. Vzhľadom na silné imigračné vlny z Talianska a Španielska počas minulého storočia, aktuálne prieskumy verejnej mienky hovoria o tom, že väčšina Argentínčanov sa viac identifikuje s Európou, ako s Amerikou.

Napriek tomu /alebo tým viac/ zasahuje argentínska kríza skôr Latinskú Ameriku, ktorá sa však jej dôsledkom výrazne bráni.

Brazílska centrálna banka prekvapila finančné trhy, pretože na základe jej najnovšieho rozhodnutia sa znížila základná úroková sadzba, čo sa stalo vôbec po prvý raz za ostatných sedem mesiacov. Tento krok posilňuje dôveru investorov v pozitívny obrat brazílskej ekonomiky a zároveň utlmuje obavy z pôsobenia argentínskej krízy na Brazíliu.

Výbor pre menovú politiku zredukoval overnightovú sadzbu (Selic) o 25 bázických bodov na 18,75%. V oficiálnom vyhlásení centrálnej banky sa zdôrazňuje, že toto zníženie je „kompatibilné s približovaním sa miery inflácie k stanovenému cieľu“, ktorý predstavuje hodnotu 5,5%.

K podobným opatreniam pristúpila aj Čílska centrálna banka, ktorá už po druhý raz v tomto roku znížila základnú sadzbu – na 5,5% z pôvodných 6%, čo takisto dokazuje, že bankové kruhy v oboch krajinách neočakávajú dodatočné a signifikatné vplyvy argentínskej krízy na ich ekonomiky. Uvoľnenie menovej politiky potvrdzuje, že neexistujú výraznejšie obavy z odlivu finančných zdrojov, čo investori robia bežne, najmä v čase ekonomickej a politickej nestability.

Experti neočakávali uvoľnenie menovej politiky v Brazílii, pretože inflačné tlaky sa oslabili iba veľmi mierne.

Spotrebiteľské ceny sa v januári 2002 zvýšili o 0,52% v porovnaní s decembrom 2001, kedy ich rast dosiahol 0,65%. Počas minulého roka dosiahla inflácia 7,7%, hoci sa cieľová hodnota definovala na úrovni 6%.

Nižšie úrokové sadzby sú zásadnou požiadavkou brazílskeho podnikateľského sektora – podľa prognóz majú v tomto roku klesnúť na 17% a v roku 2003 na 14,1%.

Rast hrubého domáceho produktu má v tomto roku dosiahnuť 2,4%, čo predstavuje zvýšenie uvedeného ukazovateľa v porovnaní s minulým rokom o 0,7%.

Podobnú stratégiu zvolila Brazília aj v minulosti, kedy sa uvoľnením menovej politiky snažila prilákať zahraničných investorov. Rovnakým spôsobom postupovala v roku 1999, kedy pod tlakom krízy musela devalvovať svoju menu – real.

Čile znehodnotilo peso počas uplynulého roka o 20%, teraz však jeho mena zaznamenáva vzostup voči doláru a výmenný kurz k americkému doláru osciluje okolo hodnoty 670:1.