V 21. storočí môžu krajiny profitovať z jednoduchších daňových systémov pre podnikateľské subjekty /2/

 

Nová štúdia, ktorú spoločne vydali Svetová banka, spoločnosť IFC a firma PricewaterhouseCoopers, uvádza, že daňové úrady na celom svete reorganizujú daňové systémy znižovaním daní, zjednodušovaním administratívnych procesov a modernizovaním platobných systémov

 

 

V predchádzajúcom vydaní Profini sme publikovali prvú časť tejto štúdie, dnes prinášame jej záver :

 

Zníženie daňových sadzieb – najčastejší reformný znak v roku 2007/08
Zníženie sadzieb DPPO	Albánsko, Antigua a Barbuda, Bosna a Hercegovina, Burkina Faso, Kanada, Čína, Pobrežie slonoviny, Česká republika, Dánsko, Dominikánska republika, Gruzínsko, Nemecko, Taliansko, Macedónsko, Madagaskar, Malajzia, Maroko, Nový Zéland, Samoa, Sv. Vincent a Grenada, Thajsko
Zjednodušenie procesu platenia daní	Azerbajdžan, Bielorusko, Čína, Kolumbia, Dominikánska republika, Francúzsko, Grécko, Honduras, Malajzia, Mozambik, Tunisko, Ukrajina
Zrušenie daní	Bielorusko, Dominikánska republika, Gruzínsko, Madagaskar, Malajzia, Mexiko, Juhoafrická republika, Uruguaj
Revidovaný daňový zákon	Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Maroko, Mozambik, Zambia
Zníženie sadzieb dane zo mzdy alebo odvodov	Francúzsko, Mongolsko, Ukrajina

Zdroj: Databáza správy Doing Business

 

 

·         Celkové umiestnenie krajín skupiny G8 vyzerá takto: Spojené kráľovstvo (16), Kanada (28), USA (46), Francúzsko (66), Nemecko (80), Japonsko (112), Taliansko (128) a Rusko (134).

·         Veľké rozdiely existujú aj v rámci regiónov. Priemerný počet všetkých podnikateľských daní sa pre modelovú spoločnosť líši v závislosti od regiónu – od priemernej hodnoty kúsok nad 8 pre Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) až po hodnotu 12 v rýchlorastúcich a rozvíjajúcich sa ekonomikách (Brazília, Rusko, India a Čína – zoskupenie BRIC).

 

 

Napríklad v rámci krajín EÚ sa počet daní pohybuje v rozmedzí od 5 vo Švédsku po 16 v Rakúsku. Štyri krajiny EÚ sa pritom dostali do prvej dvadsiatky štátov z hľadiska jednoduchosti platenia daní: Írsko (6), Dánsko (13), Luxembursko (14) a Spojené kráľovstvo (16). Na druhej strane majú v rámci EÚ najkomplikovanejšie daňové systémy Taliansko (128), Poľsko (142) a Rumunsko (146). Celkové umiestnenie krajín EÚ v rebríčku jednoduchosti platenia daní vyzerá takto (podľa poradia): Írsko, Dánsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Estónsko, Lotyšsko, Švédsko, Litva, Grécko, Belgicko, Francúzsko, Portugalsko, Slovinsko, Nemecko, Španielsko, Rakúsko, Bulharsko, Fínsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko.

·         Osem krajín zredukovalo počet daní pre podnikateľské subjekty.

·         DPPO tvorí v priemere iba 13% daňových platieb, zaberá 26% času vynakladaného na zabezpečenie súladu so zákonmi a predpismi a 37% celkovej sadzby dane (daňových nákladov pre modelovú spoločnosť).

·         V priemere 36% z celkového času potrebného na dodržiavanie daňových systémov a 48% z počtu daňových platieb pripadá na spotrebné dane.

·         Dane a odvody z platov a miezd tvoria 34% z celkovej sadzby dane, pričom sa do úvahy berú iba čiastky, ktoré znáša zamestnávateľ. Sú rozšírené najmä v EÚ a predstavujú 65% z celkovej sadzby dane pre vytvorenú modelovú spoločnosť v regióne.

 

Prechádzanie na elektronický spôsob

 

 

Zavádzanie elektronického podávania daňových priznaní bolo obľúbeným a efektívnym spôsobom, ako zjednodušiť platenie daní. Podnikateľské subjekty môžu zadať finančné informácie v on-line režime a zaslať ich jediným kliknutím – bez výpočtov a osobného kontaktu s daňovými úradníkmi. Chyby sa dajú ihneď identifikovať a priznania možno rýchlo spracovať. Tieto reformy môžu zredukovať administratívnu záťaž spojenú s úhradou daní. No ich prínos sa môže naplno prejaviť až po istom čase. V Argentíne a Tunisku to trvalo takmer tri roky, kým malé firmy pocítili ich pozitívny dopad. Dôvod spočíval v tom, že malým podnikom často chýbal software potrebný na elektronické podávanie daňových priznaní a uhrádzanie daní. Navyše platitelia dane často nedôverujú on-line systémom, keď ide o narábanie s citlivými finančnými informáciami.

 

Čo robí daňový systém dobrým? Charakteristické znaky dobrého daňového systému, ako ich vidí PricewaterhouseCoopers

 

Jasný účel

1. Daňový systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil určitú výšku príjmov štátneho rozpočtu na financovanie verejných výdavkov.

2. Usiluje sa zabezpečiť vyrovnaný štátny rozpočet na určité obdobie.

3. Berie do úvahy sociálne úlohy, ako napr. otázky prerozdeľovania.

4. Zohľadňuje schopnosť zaplatiť daň – je progresívny.

 

Strategický charakter

5. Daňový systém je stabilný a konzistentný, aby zabezpečil možnosť prijímania dlhodobých investičných rozhodnutí s tým vedomím, že daňové pravidlá nezmenia podstatným spôsobom komerčnú opodstatnenosť dotyčných rozhodnutí.

6. Usiluje sa vziať si rozumnú časť z hodnoty prírodného bohatstva krajiny vo forme daňových výnosov, no tým, ktorí v týchto oblastiach pôsobia, ponechá slušnú odmenu za ich vynaložené úsilie.

7. Podnikaniu a obchodu má pomáhať, a nie ich brzdiť. Ak chce krajina obchodovať v medzinárodnom meradle, musí byť jej daňový systém konkurencieschopný a musí zohľadňovať to, ako fungujú systémy v iných krajinách.

8. Je flexibilný a reaguje na hospodárske a sociálne zmeny v krajine. Musí mať potenciál nielen na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu, ale aj povzbudzovanie zmien v správaní, na ktorých sa spoločnosť dohodne.

 

Dôkladne premyslený a efektívny

9. Daňový systém má zabudované mechanizmy, ktoré umožňujú náležité včasné konzultácie so zainteresovanými stranami, čím pomáhajú informovať tvorcov politiky a tých, ktorí sú zodpovední vypracúvanie návrhov legislatívy. Konzultácie a porady môžu napomôcť implementovať zákony a dosiahnuť tak uvedené ciele.

10. Je zrozumiteľný, jasný a ľahko prístupný.

11. Zaručuje, že interakcia medzi daňami je dobre prepracovaná a funguje rozumne. Toto prepracovanie by sa malo dotýkať aj nadnárodných interakcií, ak má krajina dôležité medzinárodné väzby.

12. Minimalizuje administratívnu záťaž jednak pre platiteľov (najmä podnikateľské subjekty) i pre štát na prípravu a podanie daňových priznaní a úhradu daní. Podávanie priznaní on-line a konsolidácia počtu daní tomu môže významne napomôcť.

 

Férová a transparentná aplikácia zákonov

13. Daňové predpisy by mali byť súčasťou legislatívy, ktorá je pre užívateľov dostupná, a nemali by závisieť od praxe daňových orgánov.

14. Daňové úrady by mali daňový systém presadzovať dôsledným spôsobom.

15. Mala by existovať jasná a prístupná cesta, ako viesť a vyriešiť spory medzi daňovníkmi a daňovými úradmi v rozumnom časovom horizonte.

16. Domáca daňová legislatíva by mala byť v súlade so širším právnym rámcom, medzinárodným i nedaňovým.

 

Odzrkadľovanie pozitívneho prístupu a postoja daňových úradov, ktorý podporuje spoluprácu

17. Je potrebné pochopiť, že daňové úrady by mali daňovníkov podporovať, pomáhať im a taktiež ich kontrolovať.

18. Daňové úrady a podnikateľské subjekty by mali podporovať vzájomný konštruktívny dialóg a upustiť od konfliktných a nepriateľských vzťahov.

19. Je potrebné pochopiť úlohu daňových poradcov ako dôležitú súčasť hladkého fungovania daňového systému.

20. Systém funguje na základe vzájomnej dôvery a rešpektu: predpokladá, že daňovníci sú čestní a poctiví, pokiaľ alebo dokiaľ sa nepreukáže opak, a s daňovými úradmi komunikujú otvorene a transparentne.

 

Viac informácií o štúdii Paying Taxes nájdete na stránke www.doingbusiness.org/taxes. Informácie o spoločnosti IFC, Svetovej banke alebo o PricewaterhouseCoopers nájdete na adresách www.ifc.org, www.worldbank.org alebo www.pwc.com.

 

Poznámky ohľadne Slovenska

 

Štúdia upozorňuje vládu SR na oblasti, v ktorých je slovenský daňový systém viac či menej priaznivý a efektívny v porovnaní s inými krajinami.

Slovensko realizovalo rozsiahlu daňovú reformu, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004. Okrem iného zaviedla paušálnu 19%-nú sadzbu dane pre daň z príjmov právnických osôb, daň z príjmov fyzických osôb i daň z pridanej hodnoty, čím znížila daňové zaťaženie právnických i fyzických osôb a pomohla zjednodušiť výpočet dane. Od roku 2004 však daňové reformy zaviedli aj mnohé iné krajiny, v dôsledku čoho Slovensko za nimi zaostalo, pokiaľ ide o administratívne zaťaženie daňovníkov. Štúdia taktiež ukazuje, že v porovnaní s inými krajinami sú na Slovensku pomerne vysoké odvody z miezd (na sociálne a zdravotné poistenie).

 

V marci 2008 vzdalo MF SR Koncepciu daňovej a colnej reformy, ktorá má za cieľ zjednotiť výber daní, ciel a odvodov na sociálne zabezpečenie („Koncepcia do roku 2014“). Jedným z dôvodom jej prijatia je skutočnosť, že daňovníci trávia veľa času povinnosťami súvisiacimi s daňami a odvodmi na sociálne a zdravotné poistenie. Podnikateľské subjekty pôsobiace na Slovensku musia realizovať mnoho platieb rôznym inštitúciám, navyše mnohé z nich v rôznych termínoch. Okrem toho sa Koncepcia snaží zjednodušiť metódu podávania daňových priznaní a zredukovať množstvo návštev daňových úradov zo strany zástupcov firiem kvôli administratívnym otázkam. Tieto zmeny by mali znížiť administratívne zaťaženie daňovníkov a štátu poskytnúť vyššiu efektívnosť.

 

MF SR dúfa, že Koncepcia povedie k vytvoreniu efektívneho, na daňovníka orientovaného daňového a colného systému, ktorý bude konkurencieschopný v rámci EÚ. Mal by viesť k úspore nákladov v štátnom rozpočte, zníženiu daňových a colných únikov, redukcii administratívneho zaťaženia a nárastu produktivity.

 

V tomto počiatočnom štádiu je ťažké odhadnúť, či aktuálne výsledky splnia očakávania, ktoré do Koncepcie vkladá MF SR. Treba veriť, že áno. Ak by bola reforma úspešná, je pravdepodobné, že bude mať významný dopad na Slovensko a zlepší jeho miesto v rebríčku štúdie Paying Taxes.

 

Umiestnenie Slovenska v štúdii Paying Taxes 2009 spomedzi 181 krajín v prieskume

 

	Paying Taxes
Krajina	Platby (počet)	Poradie podľa počtu platieb	Čas (hodiny)	Poradie podľa času	Celková sadzba dane (% zo zisku)	Poradie podľa celkovej sadzby dane	Jednoduchosť pri platení daní (percentil)	Poradie podľa jednoduchosti pri platení daní
Slovensko	31	94	325	129	47,4%	115	0,620000	126

 

 

O spoločnosti PricewaterhouseCoopers

Spoločnosť PricewaterhouseCoopers poskytuje audítorské, daňové a poradenské služby v rôznych priemyselných odvetviach s cieľom budovať si dôveru vo verejnosti a zvyšovať hodnotu podnikania pre svojich klientov a ich vlastníkov. Vyše 155 000 pracovníkov v 153 krajinách sveta sa v rámci našej siete delí o svoje poznatky, skúsenosti a riešenia, aby prinášali nové pohľady a praktické rady.