Argumenty predsedu a poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) podporujúce kúpu sídla bývalej Slovenskej sporiteľne na banskobystrickom námestí sú jednoznačné: najvyšší orgán samosprávy kraja chce mať vlastnú budovu.

Pôvodne sa BBSK po konštituovaní usídlil v objekte Krajského úradu v Banskej Bystrici. To bolo logické, pretože krajský úrad by mal odovzdať kompetencie práve vyššej samospráve. Tej však budova

(PROFIT č. 40/2002) nestačila. Poslancom to zdôvodnili písomne: „Pre značnú rozptýlenosť zamestnancov a nevhodné, ba až kritické pracovné podmienky nebolo možné plnohodnotne zabezpečiť náročné úlohy spojené s prechodom kompetencií zo štátnej správy na samosprávu.“ Pracovníci ministerstva vnútra však práve tieto podmienky vyššej samosprávy označili za jedny z najlepších na Slovensku. Ostatne výhrady poslancov, ale najmä vedenia BBSK, vyvrátil vtedajší prednosta krajského úradu Pavol Sečkár. Výsledkom problémov nebolo „skromnejšie“ správanie poslancov kraja, ale iba ochladnutie vzťahov medzi oboma úradmi, ktoré si odovzdávajú kompetencie. A BBSK si vzápätí prenajal bankové sídlo.

Honor bez zasadačky

Pretože najzávažnejší argument sa ešte len mal použiť. Pôvodne sa odhadovala suma, za ktorú by sa dala budova sporiteľne kúpiť, na 265 miliónov korún. Predseda BBSK Milan Marčok tvrdil, že o kúpe sa hovorí zatiaľ iba v podmieňovacom spôsobe a nie je isté, o akú cenu pôjde. Ako vlani na jeseň ubezpečil, možno to bude aj o 100 miliónov korún menej. Jeho slová sa naplnili. Ponuka banky bola jasná: 162 miliónov korún. O tejto sume poslanci na poslednom vlaňajšom zasadnutí rokovali – a kúpu schválili.

Veľkým nedostatkom budovy sporiteľne je chýbajúca zasadačka na rokovania poslancov kraja. To by malo byť jedným z kritérií jej použiteľnosti. Budova krajského úradu, odkadiaľ BBSK pre údajne nevyhovujúce podmienky odišiel, má konferenčnú miestnosť, ktorá sa dá používať variabilným spôsobom. A BBSK ju aj používa a, samozrejme, za ňu platí. Aj mestu Banská Bystrica za „sieň“ na mestskom úrade. Podľa našich informácií sa tak každé zasadnutie BBSK predraží minimálne o 23-, ale niekedy až o 40-tisíc korún.

Za šesť mesiacov prenájmu vlani zaplatil BBSK Slovenskej sporiteľni približne šesť miliónov. Aj za ozvučené výťahy, mramorové schodiská, bodové svetlá, pochrómovaný interiér a špeciálny rokovací stôl. To všetko bude a je pre výkon samosprávy zbytočné. Už teraz nespĺňa kapacitu tunajšie parkovisko a budova sporiteľne nebude o dva roky dosť veľká pre konečný počet 180 pracovníkov BBSK.

Slovenská sporiteľňa – už nie štátna – získala nielen kupca na budovu, ktorá bola pre banku nadbytoč-ná, ale aj klienta, ktorý od nej žiada úver 155 miliónov korún. BBSK si bude musieť na budovu požičiavať od vlastníka budovy. Predstavitelia BBSK tvrdia, že za výhodných podmienok – v tomto a budúcom roku zaplatí banke „len“ po deväť miliónov korún, ďalších desať rokov to bude každoročne po 18,5 milióna korún… Objekt má podľa znalca hodnotu 21 miliónov korún, jeho trhová hodnota je okolo 86 miliónov, cena 162 miliónov korún. Keďže BBSK na budovu nemá, zaplatí banke spolu s úrokmi podľa Juraja Mesíka, jedného z poslancov kraja, vyše 200 miliónov korún. Ide o výhodnú transakciu. Ale pre banku.

Reštaurácia, banka, úrad

Honosná budova na námestí mala po roku 1990 veľa nájomcov a vlastníkov. Za socializmu reštauračný komplex získalo mesto. Vo forme nepeňažného vkla-du – s cenou odhadnutou na 83 miliónov korún – ju dalo pri založení Banky Slovakia ako svoj podiel. Banka Slovakia si na túto budovu, predovšetkým jej opravu, netrúfla a uskutočnila sa transakcia, o podmienkach ktorej sa dodnes nevie – výmena medzi budovami so Slovenskou sporiteľňou. Tak získala objekt, síce v dosť zdevastovanom stave, štátna banka Slovenská sporiteľňa. Pokyn od vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara pre vtedajšieho bankového prezidenta Ivana Kiňa bol jednoznačný: ústredie sporiteľne presťahovať do Banskej Bystrice. Najprv „ústredie“ opravili za 165 miliónov korún do terajšieho stavu. Formálne sa sem presťahovalo v januári 1998 za ďal-ších asi 30 miliónov korún. Na necelý rok. Do vlaňajšieho júla, kým si objekt neprenajal Banskobystrický samosprávny kraj, bola budova „prázdna“.

Pred schvaľovaním odkúpenia budovy predstavitelia BBSK podľa J. Mesíka problematicky hlasovali, keďže v čase, keď o úvere 155 miliónov rozhodovali, nemali ešte súhlas ministerstva financií. A to by malo schvaľovať všetky úvery samosprávnych krajov nad 75 miliónov korún.

V dôvodovej správe k hlasovaniu o kúpe sa uvádza, že „do úvahy prichádza možnosť odkúpenia tejto budovy za účelom zabezpečenia dôstojného a reprezentatívneho sídla BBSK“. Predstavitelia BBSK argumentujú aj úverom za zvýhodnených podmienok, ktorý poskytla Slovenská sporiteľňa na 15 rokov s nerovnomernými mesačnými splátkami. Od roku 2005 sa mala splátka úveru platiť už z vlastných príjmov BBSK.

Banskobystrickým poslancom VÚC leží na srdci predovšetkým adekvátny priestor na fungovanie úradu, teda na dobrú prácu asi stovky úradníkov. Zatiaľ nová budova nie je vôbec určená poslancom. Dá sa preto predpokladať, že onedlho sa začne hovoriť o prístavbe,

v ktorej by bola zasadačka pre poslancov. Transakciu prešetroval aj Najvyšší kontrolný úrad a výsledok má byť známy čo nevidieť. Rozhodnutie nie je možné zmeniť, pokiaľ poslanci odhlasovali väčšinou hlasov, že budovu Slovenskej sporiteľne kúpia.

Zatiaľ všetky zdroje, ktorými BBSK disponuje, sú z tzv. decentralizovanej dotácie ministerstva financií: na rok 2003 je to 1,028 miliardy korún. Do výdavkov v tomto roku sa už počíta aj deväť miliónov korún za splátku úveru. Podľa odporcov kúpy takejto honosnej budovy schválením vysokého úveru sa BBSK už dopredu znevýhodnil, pretože dostať ďalšie úvery napríklad na získanie prostriedkov z EÚ už bude ťažšie.

Rovnako rozšafne sa BBSK nespráva pri financovaní problémov v regiónoch. Nemá síce na zriadenie kancelárií, ale poslanci si pred koncom roka odhlasovali vyššie odmeny, než navrhoval predseda. Tie mali byť päťtisícové a k nim pridelili každému aj asi tak štvortisícový kožený kufrík. Napokon si poslanci ,,dali“ odmeny vo výške 12-tisíc korún…