Uvoľňovanie dlhovej brzdy je pre Slovensko rizikové. Vyplýva to z prieskumu Klubu ekonomických analytikov medzi vyše dvoma desiatkami svojich členov. Dve tretiny z nich takýto krok považujú dokonca za veľmi rizikový. Prieskum bol aj reakciou na posledné správy, podľa ktorých sa vláda snaží diskutovať aj s opozíciou o investičnej výnimke z dlhovej brzdy, aby sa po ukončení eurofondov zabezpečili prostriedky na veľké, najmä infraštruktúrne investície.
„Ústavný zákon o dlhovej brzde je v súčasnosti najsilnejším a prakticky jediným právne záväzným pilierom, ktorý stráži stabilitu našich verejných financií. Namiesto toho, aby sme k nemu pridali ešte ďalšie piliere, napríklad výdavkové limity, objavujú sa správy, že aj ten jeden pilier treba podpiľovať,“ konštatoval na margo úvah o uvoľnení dlhovej brzdy predseda Klubu ekonomických analytikov Juraj Kotian. Podľa analytikov totiž uvoľnenie dlhovej brzdy zhorší pripravenosť Slovenska čeliť nákladom, ktoré prinesie starnutie populácie, oddiali potrebný tlak na obmedzenie plytvania a zefektívnenie verejných výdavkov a v konečnom dôsledku povedie k nárastu deficitov a hrubého verejného dlhu.
S argumentmi, že je nevyhnutné uvoľniť dlhovú brzdu pre získanie zdrojov na investície napríklad do infraštruktúry, v prieskume nesúhlasilo 9 z 10 analytikov, z toho dve tretiny vyjadrili s takýmto postupom silný nesúhlas. Väčšina takisto nesúhlasila s argumentom, že uvoľnenie dlhovej brzdy umožní lepšie využiť obdobie nízkych úrokových sadzieb a slušného rastu ekonomiky.
Minister financií Peter Kažimír avizuje snahu o zmenu dlhovej brzdy už niekoľko mesiacov. Zmienka o investičnej výnimke je dokonca súčasťou programového vyhlásenia súčasnej vlády. Na jej presadenie je však potrebná ústavná väčšina, ktorú chce vláda zabezpečiť aj v rokovaniach s opozíciou. Šéf najsilnejšej opozičnej strany SaS Richard Sulík však zavedenie investičnej výnimky z dlhovej brzdy na rokovaní s ministrom financií odmietol.
O zmene dlhovej brzdy, ktorá má umožniť podporu niektorých investičných projektov, hovoril aj premiér Robert Fico koncom vlaňajšieho novembra po schválení rozpočtu na rok 2017. Tieto debaty podľa neho vyplývajú najmä z toho, že onedlho uplynie obdobie, kedy má Slovensko k dispozícii eurofondy a bude treba hľadať iné možnosti na financovanie veľkých investícií. „Ja som tiež toho názoru, že musíme hľadať nejakú komunikáciu s opozíciou, či sme schopní zmeniť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, čo by umožnilo za určitých podmienok použiť zdroje predovšetkým na infraštruktúrne projekty,“ povedal vtedy Fico.