Prvá komunálna banka (PKB(, a. s., Žilina poskytla 30. augusta tohto roku Štátnemu fondu rozvoja bývania (ŠFRB) úver vo výške jednej miliardy korún. ŠFRB sa dostal do finančnej tiesne najmä po tom, čo obce a mestá začali rozsiahlu výstavbu nájomných bytov, na ktorej mohli získať 50-percentnú dotáciu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a zvyšných 50 percent vo forme výhodného úveru (3,9 %) z tohto fondu. Na množstvo žiadostí zrazu nebolo dosť prostriedkov.

ŠFRB preto oslovil viacero komerčných bankových inštitúcií so žiadosťou o úver. Reagovalo šesť. Z nich najlepšie podmienky ponúkla spomenutá Prvá komunálna banka, ktorá bola schopná rýchlo previesť finančné prostriedky v potrebnej výške.

„Komisia pozostávajúca z predstaviteľov fondu a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa jednoznačne zhodla na tejto komerčnej banke. PKB sme vybrali na základe výhodnej úrokovej sadzby – BRIBOR plus 0,98 percenta, splatnosti úveru, podmienok ručenia. Jedna banka síce ponúkala nižšiu úrokovú sadzbu, ale už nespĺňala ostatné podmienky,“ vysvetľuje riaditeľ ŠFRB Zoltán Kása.

Finančné prostriedky z PKB 3. septembra previedli na účet fondu v NBS. Fond meškal s vybavovaním žiadostí, a tak toto riešenie prispeje k zachovaniu kontinuity výstavby nájomných bytov. Tie budú ešte dlho jediným východiskom pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Hoci vlani a tohto roku prakticky niet mesiaca, v ktorom by niekde neskolaudovali nový bytový dom, trh nasýtený nie je. Na celkovom bytovom fonde tvoria obecné nájomné byty len jednociferný podiel. Ich potreba sa odhaduje minimálne na raz toľko. Preto aj ten záujem zo strany obcí a miest.

Celá záležitosť okolo výstavby obecných nájomných bytov sa však týmto úverom nekončí. Aj keď treba oceniť, že Prvá komunálna banka zostala verná svojmu poslaniu a aj takto pomôže komunálnej sfére. (Predstavitelia banky v tejto súvislosti zdôrazňujú, že s touto sférou majú dobré skúsenosti na rozdiel od podnikateľského sektora, ktorý sa podieľal na stratách banky až 97 percentami.)

Poskytnutý miliardový úver je jednorazový, a hoci je na prvý pohľad pomerne vysoký, stačiť nebude. Ktorým sa smerom sa bude uberať financovanie výstavby nájomných bytov v budúcnosti?

Väčší počet žiadateľov o úver by mal byť uspokojený vďaka novému modelu, ktorý platí od 1. augusta tohto roku. Ten počíta s tým, že obce a mestá budú polovicu prostriedkov na výstavbu čerpať od niektorej komerčnej banky. Minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna tvrdí, že je to spoľahlivý zdroj, pretože banková sféra disponuje oveľa väčším množstvom financií ako štátny rozpočet.

Problém však spočíva v tom, že komerčné banky sa správajú podnikateľsky. A nemôžu poskytovať úvery za takú nízku úrokovú sadzbu, ako bolo doterajších 3,9 percenta.

„Pre nás je to obchod,“ netají prezident Prvej komunálnej banky, a. s., Jozef Mihálik. „Nové žiadosti obcí o úver na výstavbu nájomných bytov sa už budú posudzovať podľa modelu, ktorý pripomína hypotekárne úverovanie. Úrok pre žiadateľa zostáva na nízkej úrovni, časť úrokovej sadzby bude bonifikovaná štátom.“

Bonifikácia predstavuje rozdiel medzi úrokovou sadzbou pre žiadateľa a výškou komerčného úveru banky. Banky však nemajú istotu, ako sa k tejto bonifikácii zachovajú nasledujúce vlády a či bude dlhodobo garantovaná. „Preto sme toto riziko preniesli na samosprávy. Znamená to, že v prípade bonifikácie nebude existovať vzťah banky a samosprávy, ale štátu a samosprávy. Inak by úvery poskytnuté obciam pre nás predstavovali 30-ročné riziko,“ vysvetľuje.

Ako sa majú v tejto situácii zachovať obce? Úvery potrebujú, pretože mnohé majú rozpracované projekty a veľa žiadateľov o byty. Momentálne by bonifikácia od štátu nemala presiahnuť šesť percent, úrok by nemal byť nižší ako štyri percentá. Na prvý pohľad to nie je nevýhodné. V súčasnosti obce preto zvažujú riziko prevzatia bonifikácie, ktoré nemusí, ale môže vzniknúť, najmä vtedy, ak by sa zmenil prístup k problematike výstavby nájomných bytov.