Nevycerpatelná slnecná energia je neškodná prírode i cloveku. Dôvodom, preco sa stále využíva nedostatocne, sú predovšetkým vysoké investicné náklady na energetický solárny systém. Jeho použitím sa však na prípravu teplej úžitkovej vody dosahujú úspory 50 až 70 percent, pri vykurovaní je to 15 až 30 percent. Okrem toho sa jediným slnecným kolektorom s plochou dva štvorcové metre zníži emisia oxidu uhlicitého od 200 až do 1100 kilogramov za rok, oxidy síry a dusíka sa vylúcia úplne. Podla prepoctov priemerná slovenská domácnost spotrebuje až 90 percent všetkej energie na teplú vodu a teplo, zvyšok na spotrebice. Práve tu je priestor, kde by sa mohla využit energia zo Slnka. Ved na jeden štvorcový meter územia Slovenska dopadá 800 – 1250 kWh slnecnej energie. Od apríla do októbra je to až 75 percent. Celková dlžka svitu je u nás podla polohy od 1600 do 2200 hodín za rok.

Množstvo predaných kolektorov na Slovensku minulý rok vzrástlo. Pritom sme jednou z mála európskych krajín, kde štát neposkytuje žiadnu podporu tomuto obnovitelnému zdroju energie. Od 1. januára tohto roka boli slnecné kolektory dokonca preradené zo zníženej do vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty, aby sa zosúladila sadzba DPH s pravidlami EÚ. Išlo o poslednú, relatívnu podporu rozvoja využitia slnecnej energie. Podla prepoctov to štátu priniesie – pri rovnakom predaji kolektorov ako vlani – len okolo 420-tisíc korún. Zatial nefungujú iné spôsoby podpory ekologickej i ekonomickej slnecnej energie, ktoré by túto danovú výhodu aspon kompenzovali.

Chýba podpora

V Slovenskej republike sa teraz slnecné kolektory zdanujú 20-percentou DPH, v Cesku je to 5 percent, podobne ako vo Velkej Británii ci Francúzsku ( 5,5 percenta). V niektorých krajinách sa k tomu pridávajú aj priame investicné dotácie, výhodné úvery a dalšie danové úlavy. Tak je to v Nemecku, Španielsku, Taliansku a Rakúsku. V rokoch 1999 až 2001 vzrástol pocet namontovaných kolektorov v spomínaných krajinách až o 30 percent. Vlani sa však zacala prejavovat istá kríza využívania solárnej energie v Nemecku a stagnácia v Rakúsku. Podiel poctu kolektorov na Slovensku naproti tomu v minulom roku vzrástol o 21 percent.

V Cesku sa solárna energia stále využíva vo vysokej miere. Predovšetkým preto, lebo sa velká pozornost venuje podpore obnovitelných zdrojov energie. Platí tu znížená sadzba DPH nielen na kolektory, ale na celý solárny systém. Jednotlivci môžu získat zo Štátneho fondu životného prostredia 30- až 50-percentnú dotáciu, školy, nemocnice, sociálne ústavy až 70 percent, pricom na dalších 20 percent investícií môžu dostat úver s nulovým úrokom a lehotou splatnosti 12 rokov.

V Rakúsku, ktoré má podobné podnebie, ako je u nás, využíva slnecné lúce v približne 150-tisíc domácností, rocne ich doteraz pribúdalo okolo 13-tisíc. Znamená to, že asi každá desiata rakúska domácnost „kúri“ slnkom alebo si ním „ohrieva“ vodu.

Napriek tomu Slovensko nebude na konci rebrícka vo využívaní solárnej energie. Paradoxne ide o „pozostatky“ z predchádzajúceho systému, ktorý progresívne poskytoval podporu asi 30 percent vtedajších nákladov na vybudovanie solárneho systému. Zatial však Slovenská republika na túto podporu z cias socializmu adekvátne nenadviazala. A nepodporuje obnovitelné druhy energií ani tak, ako je to bežné v ostatných krajinách strednej a západnej Európy. Teoretické plány SR, pokial ide o podporovanie obnovitelných zdrojov energií, akými sú okrem solárnej aj geotermálna energia ci energia získavaná prostredníctvom biomasy, sú pripravené. Na Slovensko sa až 90 percent energetických nosicov dováža, co zhoršuje negatívnu obchodnú bilanciu zahranicného obchodu štátu. A domáce obnovitelné zdroje sa využívajú iba na 3 percentá.

V Národnej štúdii o energetickej efektívnosti hospodárstva SR sú konkrétne plány, ako tento stav zmenit v prospech „iných energií“ než z fosílnych palív. Do roku 2012 by sa mal znížit dovoz plynu o 8 až 12 percent a ropy o 8 až 14 percent. Náhrada využívaním domácich obnovitelných zdrojov energií by dokonca mala priniest aj okolo 10-tisíc nových pracovných príležitostí a taktiež znížit emisie oxidu uhlicitého rocne o 9 až 16 miliónov ton.

Zatial však chýbajú reálne financné ci danové opatrenia na tieto radikálne zmeny. Práve naopak, zmenou sadzby DPH sa môže záujem o využívanie solárnych kolektorov zabrzdit.

V horách i v púšti

Recesiu v predaji zatial nepocítil najväcší slovenský výrobca slnecných kolektorov Thermo-solar, spol.s r.o., Žiar nad Hronom. Za minulý rok predal o 23 percent viac než v predchádzajúcom roku. Ide o spolocný podnik s nemeckým výrobcom slnecných kolektorov, ktorý tu funguje už jedenást rokov. To, že ani istá stagnácia v predaji kolektorov na nemeckom a rakúskom trhu v minulom roku sa neodrazila na jeho hospodárení, súvisí s expanziou na dalšie trhy, predovšetkým v Cesku, Madarsku, Polsku, ale aj v Chorvátsku, Slovinsku, Ukrajine, Rusku a Rumunsku. Všade tam pochopili význam a úspory pri využívaní slnecnej energie.

Kolektory Heliostar, ktoré vyrábajú v Žiari nad Hronom, patria podla viacerých štúdií k najspola-

hivejším. Okrem toho Thermo-solar hrá prím v oblasti vákuových kolektorov – práve ploché vákuové kolektory sú aj na hoteli na najvyššom vrchu nemeckých Álp, ale uplatnili sa aj v extrémnych podmienkach pri odsolovaní morskej vody v Ománe.