Parlament schválil štátny rozpočet na budúci rok. Ten je pre oblasť bytovej výstavby a bývania ešte skúpejší, ako sa pôvodne predpokladalo. Poslanci schválili totiž aj niekoľko pozmeňovacích návrhov, medzi nimi tiež zníženie štátnej prémie stavebného sporenia zo 4-tisíc na 3-tisíc korún (namiesto 3 500 korún). Stalo sa tak napriek dohode ministra financií Ivana Mikloša a predstaviteľov stavebných sporiteľní. Znížená bola aj štátna bonifikácia hypotekárnych úverov zo 4,5 až na 2,5 percenta (namiesto dohodnutých 3,5 percenta). Rezort financií síce vyčíslil, že obe tieto úpravy týkajúce sa podpory bývania ušetria 100 miliónov korún a pozitívne ovplyvnia deficit rozpočtu SR, mnohí si však kladú otázku, či nejde o pridrahé šetrenie s bumerangovým efektom, ktorý sa prejaví o niekoľko rokov v rôznych oblastiach ekonomického a sociálneho života krajiny.

V každom prípade nepríjemné vyhliadky do nového roku zahnali mnohých klientov spred dverí stavebných sporiteľní do bánk v snahe získať posledné lacnejšie hypotekárne úvery ešte v tomto roku. Ako hodnotia situáciu tri stavebné sporiteľne?

ČSOB Stavebná sporiteľňa

„Ďalšie zníženie štátnej prémie na 3-tisíc korún,“ uvádza Marta Krejcerová z odboru marketingu a obchodnej stratégie ČSOB Stavebnej sporiteľne, „nepovažujeme za racionálne z toho dôvodu, že cieľ opatrenia, ktorým má byť zníženie deficitu štátneho rozpočtu, nemôže byť dosiahnutý. Stavebné sporenie ako produkt nepredstavuje svojím obsahom spotrebu, ale prevažne investície, ktoré pomáhajú riešiť práve tie príčiny, ktoré sú uvádzané ako dôvod zníženia štátnej prémie. V budúcom roku očakávame menší záujem o stavebné sporenie nielen z dôvodu zníženia štátnej prémie, ale aj s ohľadom na pokles disponibilných zdrojov obyvateľstva po ekonomických reformách vlád.“

Prvá stavebná sporiteľňa

Jej predstavitelia nadšení nie sú. Predpokladali, že v jubilejnom roku (sporiteľňa pôsobí na slovenskom trhu desať rokov) sa im vhodnou marketingovou stratégiou podarí prilákať bonusom 1 500 korún väčšie množstvo klientov a uzatvoriť maximálny počet nových zmlúv.

„Rendita (výnosovosť) sa však v porovnaní s pôvodnou dohodou zachová, a to 9,15 % p. a. pri šesťročnom cykle a pri zníženom vymeriavacom základe,“ komentovali nepríjemnú zmenu predstavitelia Prvej stavebnej sporiteľne (PSS), a. s., Bratislava. V tomto roku bola rendita 10,5 % p. a. a k jej zníženiu došlo novelizáciou zákona o stavebnom sporení, ktorá znížila percentuálny podiel štátnej prémie z 25 na 20 percent. PSS enormné zníženie záujmu o stavebné sporenie neočakáva, pretože ide o jediný produkt, ktorý pomáha zabezpečiť bývanie pre široké vrstvy obyvateľstva.“

VÚB Wüstenrot

Zmena výšky štátnej prémie sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov, existujúcich aj nových. Optimálny ročný vklad, pri ktorom môže občan získať maximálnu štátnu prémiu, bude 15-tisíc korún. „Miera úročenia je však stále zaujímavá, a výhodné zostáva aj úročenie úveru garantované sporiteľňou počas celej lehoty splatnosti,“ uviedla Daniela Vlčková z VÚB-Wüstenrot, a. s., Bratislava.

Podľa predstaviteľov stavebných sporiteľní štátny rozpočet zmenou v stavebnom sporení síce fiktívne ušetril na strane výdavkov 30 miliónov korún, ale zároveň z hľadiska multiplikačného efektu stavebného sporenia ohrozí príjmy minimálne vo výške 400 miliónov korún, napríklad na DPH zo stavebnej činnosti, ako aj na ostatných daňových odvodoch. Možno očakávať, že sa pribrzdí výstavba, čo bude mať negatívny vplyv aj na zamestnanosť v stavebníctve.

Hypotéky budú drahšie

Zníženie bonifikácie hypotekárnych úverov pocítia len noví klienti. Tí, ktorí si vybavili úver ešte tohto roku, mali šťastie. Niektoré banky vyšli klientom v ústrety aj tým, že po predbežnom súhlase poskytnú rovnaké podmienky ešte začiatkom budúceho roku. Pre ostatných budú peniaze na bývanie z tohto zdroja o dve percentá drahšie.

Parlament schválil túto úpravu na základe klesajúcich úrokových sadzieb v bankách, čo by malo vyvolať aj tlak na znižovanie úrokových sadzieb hypotekárnych úverov. „Zníženie štátneho príspevku je preto logickým krokom, aj keď sa dal očakávať väčší záujem štátu o otázku bývania občanov, ktoré nie je na želateľnej úrovni,“ tvrdí hovorca OTP Banky Slovensko, a. s., Bratislava Norbert Lazar.

Podľa analytika zo Slávie Capital, o. c. p., a. s., Pavla Ondrisku, ak si budú banky chcieť zachovať

klientov alebo ich záujem, budú musieť úročenie hypoúverov znížiť. To však také jednoduché nebude. Banky nemajú „povinnosť“ stimulovať ľudí, aby si riešili svoju bytovú situáciu. „Cenu našich zdrojov neovplyvňuje výška štátnej bonifikácie, takže nevidíme priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb pri hypotékach,“ vysvetľuje vedúca oddelenia komunikácie Slovenskej sporiteľne.

Prístup k peniazom tak bude v novom roku ťažší, čo môže spôsobiť veľkú rozostavanosť bytových a rodinných domov, no najmä zhoršenie situácie v bývaní slovenských rodín. Menej prostriedkov dostane na svoje programy aj Štátny fond rozvoja bývania a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Sme „pápežskejší“?

Značne kritická je k štátnemu rozpočtu aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), podľa ktorej vláda SR ide do nezodpovedných experimentov. Predseda SOPK Peter Mihók je skeptický, pokiaľ ide o zavedenie jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Zavedenie dolnej 14-percentnej DPH a hornej 20-percentnej DPH nepovažuje za šťastné riešenie, pretože štát sa tak zbavuje ekonomických nástrojov, ktorými môže ovplyvňovať riešenie svojich problémov v ekonomike.

„Členské štáty Európskej únie nie sú také rigorózne ako Slovensko, ktoré sa o členstvo iba usiluje. Jednotnú sadzbu, o ktorej toľko hovorí súčasná vláda, má iba jedna krajina – Dánsko (25 percent), kompenzujú ju však obyvateľstvu iným spôsobom.“ Ostatné krajiny využívajú dve, zväčša však ešte aj tretiu, tzv. zníženú sadzbu. Navyše, väčšina európskych krajín má sadzby DPH výrazne nižšie ako Slovensko, pre ktoré môže platiť, že je pápežskejšie ako pápež.

„Taliansko využíva dokonca superzníženú sadzbu vo výške štyroch percent práve na stavebné práce, vďaka čomu sa im podarilo výrazne znížiť čiernu prácu,“ hovorí. Súčasnými opatreniami sa podľa neho kríza v stavebníctve len prehĺbi.

Slovensko stavia

Dovedna 8 513 bytov pribudlo v SR od začiatku roka do septembra, čo je o 25,2 percenta viac ako vlani. Podstatná časť – 5 662 bytov – je v rodinných domoch. Vo verejnom sektore sa dokončilo 820, v súkromnom 7 693 bytov. V tomto období sa začalo stavať 11 547 bytov, čo predstavuje medziročný nárast vyše 30 percent. Rozostavaných bolo 48 911 bytov, z toho 33 880 v rodinných domoch.