V rámci washingtonských rokovaní ministra hospodárstva Heizo Takenaku vyzvali poprední predstavitelia amerických politických a finančných kruhov japonskú vládu, aby využila všetky dostupné „agresívne nástroje“ na revitalizáciu bánk. Pretrvávajú totiž obavy, že ich kolaps by mohol likvidačne pôsobiť na celý globálny finančný systém. Na toto riziko sústavne poukazuje G-7, Medzinárodný menový fond, ale aj Banka pre medzinárodné platby – BIS. Navyše japonské bankové domy dramaticky znížili poskytovanie úverov podnikateľskému sektoru v priebehu ostatných dvanástich mesiacov a začali sa sústreďovať na pôžičky vláde. Objem týchto zdrojov sa medziročne zvýšil o 60%, pričom podľa niektorých odhadov dosahuje momentálne až 70 biliónov jenov. Financovanie vlády a jej neschopnosť splácať tieto zdroje komerčným bankám spôsobuje, že je akútny nedostatok finančných prostriedkov na úverovanie podnikateľských aktivít, čím trpia viaceré sektory japonskej ekonomiky. Je pravda aj to, že takzvané zlé úvery a nedobytné pohľadávky japonských bánk v súčasnosti predstavujú obrovské bremeno, ktoré sa vyčísľuje na 32 biliónov jenov (264 miliárd USD).

Multilaterálne finančné inštitúcie a centrálne banky sú pripravené podieľať sa na realizovaní spomínaných agresívnych opatrení smerujúcich k revitalizácii japonského bankového sektoru, čakajú však na iniciatívu japonskej vlády. V každom prípade je cieľom zabrániť „domino-efektu“, ktorý by mohol vyvstať z kolapsu japonských bánk a premietnuť sa do svetového finančného systému.

Zahraničná investičná komunita, vrátane americkej, je veľmi pozitívne naklonená novému japonskému premiérovi Juničiro Koizumimu, ktorý nastúpil do funkcie počas minulého mesiaca a svoju kariéru evidentne spája s reformami. Je zosobnením zmeny a alternatívou „starej gardy“ v Liberálno-demokratickej strane, ktorá sa stala pre Japonsko samotné, ale najmä pre zahraničie neakceptovateľnou.

Určitou úľavou je preto nová vízia drastických štrukturálnych reforiem v Japonsku, ktorú premiér Juničiro Koizumi objasnil začiatkom tohto týždňa na pôde parlamentu. Ide o vôbec prvý zásadný prejav, v ktorom Koizumi deklaroval, že ozdravenie ekonomiky je jeho prvoradým poslaním. Základným cieľom zmien je, ako doslova povedal, vytvoriť „nový ekonomický a sociálny systém, ktorý bude adekvátny požiadavkám a potrebám 21. storočia“.

Japonskej spoločnosti sa majú prinavrátiť pôvodné hodnoty, najmä dôvera a hrdosť, čo však nebude možné bez realizácie zásadných ekonomických, administratívnych, sociálnych a politických reformných krokov.

Podľa Koizumiho má kritický význam najmä riešenie situácie vo finančnom sektore, ktorý je zaťažený už spomínanými takzvanými zlými úvermi a nedobytnými pohľadávkami v celkovom objeme 32 biliónov jenov (264 miliárd USD). Rovnako nevyhnutné bude obmedzenie enormného vládneho dlhu, čo sa má razantne riešiť už rozpočtovom roku 2002, pričom sa však má obmedziť doterajšia prax objemovo neprimeranej emisie dlhopisov japonského ministerstva financií. Možno tiež očakávať privatizáciu poštových služieb, sporiteľní a poisťovní v časovom horizonte do troch rokov. Koizumi chce podporiť aj vytváranie nových pracovných príležitostí pre ženy, navrhuje revíziu ústavy, ktorá by umožňovala priamu voľbu ministerského predsedu.

Celá táto koncepcia obnovy sa prirovnáva k obdobiu roku 1868, kedy sa Japonsko vymanilo z feudalizmu a začalo súperenie s vtedajšími vyspelými západnými ekonomikami. Koizumi si uvedomuje, že táto cesta nebude ľahká a japonskí občania budú „musieť dnes znášať bolesť, aby sa zajtra ich situácia zlepšila“.

Dodajme, že Koizumiho vízia, navrhované zmeny, ale napríklad aj fakt, že v novom vládnom kabinete je päť žien, sú značne populárne a podľa viacerých prieskumov verejnej mienky ju podporuje až 80% Japoncov.

Róbert Lachkovič