Plány na vytvorenie spoločného japonsko-amerického ministerského fóra vznikli už dávnejšie, no veľmi výraznú aktuálnosť získali až v týchto dňoch, pretože premiér Juničiro Koizumi bude počas nadchádzajúceho víkendu rokovať vo Washingtone.

Hlavnou náplňou nového neformálneho orgánu je prioritne riešiť problematiku takzvaných „zlých“ úverov v japonskom bankovom sektore. Ministerské fórum má takisto venovať pozornosť obchodným a iným ekonomickým otázkam, ktoré potencionálne spôsobujú napätie v americko-japonských reláciách. Do tejto chvíle sú americkí predstavitelia značne povzbudení detailnosťou informácií, ktoré poskytla japonská strana, no rezonuje aj to, že Koizumiho kabinet je značne rozdelený pri posúdení otázky, akým tempom a v akom objeme sa majú riešiť problémy spojené s nedobytnými pohľadávkami. Pôvodná informácia Agentúry pre finančné služby – FSA hovorí o tom, že japonské banky by v časovom horizonte dvoch rokov mali odpísať zlé úvery v hodnote 12,7 trilióna jenov (104 miliárd USD). Zdá sa, že tento odhad nie je správny a bankoví analytici obviňujú FSA z podhodnotenia číselných aspektov celej problematiky. Podobný názor zdieľajú aj niektoré vládne kruhy v krajinách G7, Medzinárodný menový fond, ale aj Bank of Japan i časť úradníkov japonského ministerstva financií. Najnovšie odhady totiž hovoria o tom, že reálny súhrn zlých úverov dosahuje výšku 40 -70 triliónov jenov, čo znamená, že zamýšľané „odpísanie“ 12,7 triliónu jenov vôbec nebude dostatočné. Na tento fakt veľmi citlivo reagujú finančné trhy, ktoré poukazujú na to, že priemerná hodnota akcií japonských bánk dosahuje v súčasnosti 279 jenov (2,31 USD), čo je porovnateľné s úrovňou počas finančnej krízy v októbri 1998, kedy boli akcie japonských bánk na hladine 275 jenov.

Agentúra pre finančné služby je napriek tomu stále veľmi opatrná pri revízii svojich pôvodných odhadov. Ak by sa zvýšili, potom je veľmi sporné, či japonské banky budú mať v perióde dvoch rokov dostatok vlastných disponibilných zdrojov na odpísanie klasifikovaných úverov a nedobytných pohľadávok. V opačnom prípade by musela japonská vláda poskytnúť tieto zdroje z verejných fondov. V každom prípade ide o veľmi komplikovaný problém, no vznik spoločného americko-japonského ministerského fóra je istou šancou na viac transparentné a podstatne efektívnejšie riešenie dominantnej problematiky negatívneho úverového zaťaženia bánk v Japonsku.