Ochota americkej vlády prijímať ochranárske opatrenia je v ostrom kontraste s navonok hlásanou podporou voľného obchodu a politikou silného doláru. Po rozhodnutí zaviesť dovozné clá na oceliarske výrobky vznikajú pochybnosti, či je administratíva súčasného prezidenta skutočne odhodlaná podporovať silný dolár. Námestník amerického ministra obchodu Grant Aldonas upozornil, že obchodné trenice by sa mohli rozšíriť aj do ďalších odvetví v prípade, že Európa ani Japonsko neurobia viac pre oživenie svojich ekonomík a neuvoľnia dovozný tlak na amerických výrobcov. Súčasný stav v kombinácii so silným dolárom by podľa neho mohol ohroziť oživenie v sektoroch citlivých na export.

Tieto skutočnosti však vyvolávajú neistotu analytikov, ktorí začínajú spochybňovať odhodlanie vlády USA zotrvať pri politike silného dolára. Americký dolár rastie od roku 1995, kedy politiku silnej meny začal bývalý americký minister financií Robert Rubin. V jeho šľapajach pokračoval aj Paul O’Neill, ktorý ešte minulý rok prípadnú zmenu politiky silného dolára vôbec neplánoval. V súčasnosti naďalej popiera aj názor, podľa ktorého by nové colné tarify mohli mať nejakú súvislosť s rastom dolára. Potreba ochranárskych opatrení je ale podľa analytikov nežiaducim dôsledkom politiky silného dolára a mohla by sa stať predzvesťou jej zmeny. Problém amerického priemyslu má totiž len dve riešenia, ktorými sú buď oslabenie meny alebo obchodné bariéry. Oslabenie meny analytici považujú za oveľa účinnejší spôsob, ako odvrátiť obavy o konkurencieschopnosť firiem, a to jednak z ekonomického, ale aj politického hľadiska.

V súčasnosti je nespokojnosť amerických priemyselníkov veľmi citlivou témou, obzvlášť v súvislosti s novembrovými voľbami do Kongresu. Približne 80 % všetkých pracovných miest, o ktoré v poslednej dobe americký trh práce prišiel, išlo na úkor priemyselného sektoru. Politiku silného doláru kritizovali aj najväčšie americké automobilky Ford Motor a General Motors. Tvrdili predovšetkým, že dáva veľkú konkurenčnú výhodu zahraničným firmám. Rast americkej meny pomáha od polovice deväťdesiatych rokov znižovať infláciu a prispieva k nízkym úrokovým sadzbám. Úrokové sadzby však súčasne s oživením americkej ekonomiky pravdepodobne porastú, a americký priemysel tak pocíti dôsledky silného doláru oveľa intenzívnejšie.