Dnes vyprší ponuka Uruguayskej republiky držiteľom takmer všetkých zahraničných a domácich dlhopisov na výmenu za nové cenné papiere. Táto ponuka sa nevzťahuje na krátkodobé domáce ceniny tzv. letras vydané v roku 2003.

Pôvodný termín 15. máj bol predĺžený ešte o týzden aby sa zabezpečila čo najvyššia možná účasť na výmene. Podľa predbežných výsledkov sa na výmene zúčastnia držitelia približne 95-98 % domáceho dlhu (z objemu $1,6 mld.) a 85-90% držiteľov zahraničného dlhu ($3,7 mld.). Tento výsledok sa dá považovať za úspešný lebo Uruguay sa zaviazal uskutočniť výmenu za predpokladu celkovej 90%-ej účasti.

Precedens k reštrukuralizácii štátneho dlhu spočíva v zlyhaní susednej Argentíny zabezpečiť platenie úrokov z vlastnej zadĺženosti v roku 2001. Úpadok Argentíny poznačil celý región a mal významý vplyv aj na Uruguay, ktorý mal ešte pred rokom investičný rating. V roku 2002 sa HNP znížil o 10,8% a vklady v bankách klesli na polovicu. Primárne boli postihnuté banky s argentínskym kapitálom ale „run on the banks“ sa rýchlo rozšírilo aj na ostatné inštitúcie. Centrálna banka prevzala kontrolu nad viacerými bankami, ktoré neboli schopné vyplácať vklady svojich klientov. Následkom nepriaznivej ekonomickej situácie peso začalo strácať na hodnote. Výmenný kurz voči USD vyletel zo 17,5 na 32,3. To zapríčinilo prudký nárast štátnej zadĺženosti denominovanej prevažne v zahraničných menách až na 92% HNP. Na odvrátenie situácie, ktorá mala katastrofálne následky na Argentínu sa vláda rozhodla reštrukturalizovať svoj dlh.

Manažérom a globálnym koordinátorom dlhovej výmeny (debt swap) je Citigroup. Držitelia dlhopisov majú možnosť vymeniť svoje papiere za nominálnu hodnotu a rovnaký kupón s odloženou splatnosťou alebo za novú emisiu dlhopisov. Existujú tri nové zahraničné a štyri domáce emisie (tzv. „Benchmark Bond Alternative“).

Podľa Alejandra Atchugarryho, ministra financií a hospodárstva úspešné predĺženie splatnosti štátneho dlhu pomôze krajine dosiahnúťdlhodobo udržateľný splátkový režim a ekonomický rast. Otázne je, ako sa zachová vláda k držiteľom starých nevymenených dlhopisov. Ak prinúti 100% držiteľov na výmenu, bude to znamenať technické zlyhanie krajiny (nie kompletné ekonomické) v obsluhe svojich záväzkov na percentuálne malej časti svojich dlhopisov. Od tejto verzie je horšia iba alternatíva ak Uruguay bude úplne ignorovať svoje záväzky zo starých dlhopisov. Obidve alternatívy by mali nešťastný dopad na už aj tak ťažkú situáciu v krajine. V ideálnom prípade odložením vyše 90% splatností bude môct Uruguay všetky svoje záväzky splácať riadne a včas (čo na druhej strane nebude spravodlivé voči účastníkom výmeny). V každom prípade by sa tieto neistoty mali v najbližších dnoch vyjasniť.