Spomedzi všetkých reforiem, ktoré vláda Mikuláša Dzurindu začala realizovať po svojom nástupe do funkcie v roku 1998, sa bezpochyby najďalej dostala rozbehnutá reštrukturalizácia a privatizácia vybraných slovenských bánk. Keď k iniciatíve vládneho kabinetu na bankovom poli pripočítame ešte vstup strategických zahraničných investorov do bratislavskej Poľnobanky a žilinskej Prvej komunálnej banky a zredukovanie počtu bánk pôsobiacich v SR pádom Slovenskej kreditnej banky a Dopravnej banky, môžeme skonštatovať, že uplynulý rok bol pre slovenské bankovníctvo rokom najdynamickejších zmien.
Hlavnou udalosťou minulého roka bolo ukončenie procesu reštrukturalizácie najväčších štátnych bánk, ktorý bol nevyhnutným predpokladom ich privatizácie. Po navýšení základného imania koncom roka 1999 vláda pristúpila k viacnásobnému presunu časti klasifikovaných úverov z portfólií týchto bánk do Konsolidačnej banky a Slovenskej konsolidačnej. Celkový objem presunov prevýšil 100 mld. Sk. Po týchto opatreniach kapitálová primeranosť oboch najväčších štátnych bánk presahuje 8-percentnú úroveň.
Samotný privatizačný proces sa začal zverejnením ponuky na predaj majoritných podielov štátu v Investičnej a rozvojovej banke, Slovenskej sporiteľni a Banke Slovakia v polovici roka. Podľa očakávaní najrýchlejší vývoj zaznamenala privatizácia sporiteľne, o ktorú prejavili záujem tri významné finančné inštitúcie. Po procese hĺbkovej analýzy v banke predložili svoje záväzné ponuky na privatizáciu, z ktorých privatizačná komisia odporučila vláde schváliť ako víťaza tendra rakúsku Erste Bank. Vláda toto odporúčanie odobrila 20. decembra, oficiálne by sa mala sporiteľňa pod krídla Erste dostať v prvej polovici januára, kedy sa očakáva podpis privatizačnej zmluvy.
O IRB prejavilo záujem niekoľko inštitúcií, ani jedna z nich však doteraz nepredložila záväznú ponuku. Časový harmonogram, podľa ktorého mala byť táto inštitúcia sprivatizovaná tiež do konca roka sa tak zrejme vláde nepodarí naplniť. Otázna je tiež situácia okolo privatizácie Banky Slovakia, kde jediným záujemcom je konzorcium Českej poisťovne a spoločnosti Hanco Slovakia.
Osobitnou kapitolou zostáva privatizácia VÚB, ktorá by sa mala sprivatizovať v dvoch etapách. V prvej, ktorá by sa mala zavŕšiť v januári budúceho roka by sa mali vlastníkmi pravdepodobne 10-percentných podielov na základnom imaní banky stať multilaterálni investori, Medzinárodná finančná korporácia (IFC) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). V druhej fáze, ktorá je plánovaná na budúci rok má štát záujem predať majoritný balík akcií banky strategickému investorovi.
Z vývoja v tomto roku je zrejmé, že bankový sektor SR pritiahol záujem viacerých zahraničných investorov. Bezpochyby najvýznamnejšou investíciou bude práve vstup Erste do sporiteľne, ktorá za majoritný podiel v nej ponúkla 18,4 mld. Sk. Druhou významnou investíciou bola májová akvizícia majoritného podielu v Poľnobanke talianskym UniCreditom, ktorý si tak zabezpečil kontrolu nad 56 % akcií banky. V prípade Prvej komunálnej banky získala väčší vplyv na základnom imaní medzinárodná finančná skupina Dexia so sídlom v Paríži, ktorá ovláda 78,4 % akcií banky.
Konečná podoba slovenského bankového trhu v nasledujúcom roku by mala byť teda známa až po reálnom vstupe strategických investorov do dvoch najväčších slovenských bánk. V prípade SLSP sú kocky už hodené, neznámou zostáva budúci vlastník VÚB. Možno teda rátať s viacerými podobami, ekonomickí odborníci sa však zhodujú v názore, že slovenský bankový trh ešte čaká výrazné zredukovanie počtu bánk na trhu. Je totiž pravdepodobné, že silné zahraničné banky vytlačia z trhu menšie, ktoré nebudú schopné v tvrdej konkurencii obstáť. Netreba tiež zabúdať na rozsiahle procesy fúzií, ktoré sú v bankovom svete veľmi rozšírené. Tie by mohli proces selekcie bánk ešte podporiť.