Náklady na štúdium na vysokej škole zo dňa na deň rastú. Mnohí už dnes nevedia, z čoho budú svojim deťom financovať štúdium na vysokej škole. A pritom všetci dobre vieme, že vzdelanie je najlepšia devíza, ktorú možno potomkom dať, aby sa mali lepšie ako my. Aj v súčasnosti je približne iba jedno percento nezamestnaných vysokoškolákov. Vedia sa zväčša rýchlejšie uplatniť a predať svoje vedomosti. A to aj v zahraničí. Hoci naše školstvo pokrivkáva, má ešte stále celkom dobré renomé.
V západných krajinách, kde je vysokoškolské štúdium spoplatňované už dlhé roky, sú na situáciu ľudia pripravení. Napríklad v USA mnohé rodiny už pri narodení dieťaťa začínajú šetriť na jeho štúdium. A štát takéto sporenie daňovo zvýhodňuje (odpočítateľná položka z príjmov). Existuje tu aj pomerne široká možnosť získania štátnych pôžičiek a štipendií pre chudobných alebo nadaných študentov.
Na štúdium treba pôžičky
Aj u nás už niekoľko rokov funguje zákon o študentskom pôžičkovom fonde (ŠPF, zákon č. 200/1997 Z. z.), ktorý má umožniť študentom prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, má znížiť stále rastúce náklady na štúdium a zároveň má motivačný charakter. ŠPF disponuje v tomto roku 100 mil. Sk a môže uspokojiť od päť- do šesťtisíc žiadateľov. O žiadostiach rozhodujú fakulty a určujú si aj kritériá. Maximálna výška pôžičky na mesiac môže byť dvetisíc korún a na rok 20-tisíc korún. Študent ju môže použiť podľa vlastných potrieb. Lehota splatnosti je 10 rokov a výška úrokovej sadzby tri percentá. Počas štúdia je poslucháč oslobodený od jej splácania. Požičať si môžu i študenti, občania SR, ktorí získavajú vzdelanie na zahraničných univerzitách, či študenti v SR so štatútom zahraničného Slováka, ktorí získali novelou zákona o ŠPF (231/2000 Z. z.).
Vo výročnej správe ŠPF sa uvádza, že od jeho založenia pred piatimi rokmi uzavreli vyše 32-tisíc zmlúv s takmer 21-tisíc študentmi. Celková suma pôžičiek presahovala 626 mil. Sk.
Ministerstvo má v budúcnosti ambíciu vytvoriť pôžičkový systém, ktorý by v podstatne väčšej miere umožnil získať pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu, aby pôžička nebola podmienená len sociálnymi podmienkami a výsledkami štúdia. Ako hovorí minister školstva M. Fronc, „podrobnejšie o tom bude možné hovoriť až po stretnutí s predstaviteľmi bankového sektora. Pretože práve tam môže byť voľný kapitál na získanie vstupných prostriedkov, ktoré treba na takýto systém“. Novelu zákona o študentskom pôžičkovom fonde by bolo potrebné schváliť spolu s novelou vysokoškolského zákona. „Či sa to podarí, dnes však nie je možné garantovať,“ uvádza M. Fronc.
Prepotrebné štipendiá
Pre sociálne slabších talentovaných mladých ľudí by mali slúžiť sociálne štipendiá. Kritériá však ešte pred dvoma rokmi umožňovali, aby sa dostali len približne k jednému percentu študentov. V správe o plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania, ktorú Ministerstvo školstva SR predkladalo začiatkom júna gesčnému výboru NR SR, sa uvádza, že v tomto roku sa uvažovalo o rozšírení možností získať sociálne štipendium tak, aby sa počet poberateľov zvýšil z 3,9 percenta na 6,5 percenta všetkých študentov. Správa ďalej konštatuje, že tento odhad je nízky, lebo počet tých, ktorí majú nárok na sociálne štipendium, rastie geometrickým radom.
V tomto roku sa v štátnom rozpočte na sociálne štipendiá vyčlenilo sto miliónov korún oproti pôvodne plánovaným 55 mil. Sk. Posledná novela vyhlášky o poskytovaní štipendií z marca tohto roka už neumožňuje vyplácať rodičovské, konkurzné, mimoriadne ani športové štipendiá z rozpočtových peňazí. Ale ak vysoká škola na ne nájde zdroje z mimorozpočtových zdrojov, môže ich udeliť. Sociálne štipendiá sú nárokové, odvíjajú sa od príjmu na jedného člena rodiny. Vyplácajú sa jedenásť mesiacov v roku, maximálne vo výške 3 700 Sk mesačne. Ak mladý človek študuje vo svojom bydlisku, štipendium sa zníži o dvesto korún.
Poistenie študijných nákladov
Už aj na Slovensku existuje možnosť určitého druhu sporenia na vysokoškolské štúdium. Niektoré poisťovne ponúkajú rodičom možnosť poistiť dieťa na zabezpečenie financovania vzdelávania. Vo väčšine poisťovní to funguje na princípe mesačných poplatkov poisťovateľa. V podmienkach, ktoré si stanovuje každá poisťovňa, ide predovšetkým o vek poisťovateľov, poisteného dieťaťa, minimálnu poistnú lehotu, výšku poistného, výšku mesačnej splátky, ochranu proti inflácii, percento podielu na zisku, dĺžku a výšku mesačného vyplácania a čas vyplatenia poistného v prípade, že dieťa nebude študovať na vysokej škole.
A čo získa klient? Dávky na financovanie študijných nákladov dieťaťa. Dávku vyplatenú päť rokov po sebe vo výške poistnej sumy zvýšenej o podiel na výnosoch z investovania a prípadnej inflácie. V prípade straty poistiteľa sa vo väčšine poisťovní platenie poistného končí a poisťovňa preberá všetky záväzky, pričom výška pravidelnej splátky nebýva dotknutá. Poistné plnenie nie je podmienené štúdiom dieťaťa. To znamená, že mu sumu vyplatia po dovŕšení určitého veku, ak poistený potomok nebude študovať na vysokej škole. Poisťovne väčšinou toto poistenie spájajú so životným a úrazovým pripoistením.
Náklady spojené so štúdiom na vysokej škole
Cestovné (vlak) – 800 Sk/mesiac (podľa vzdialenosti bydliska a frekvencie cestovania)
MHD (Bratislava) – 290 Sk/mesiac (celosieťový)
Ubytovanie – 1 000 Sk/mesiac (podľa internátu a mesta)
Strava – 800 Sk/obedy + ostatné = 1 500 Sk/1 mesiac (40 Sk/1 obed v študentskej jedálni)
Spolu 3 700 Sk/mesiac
Táto suma predstavuje čisté náklady na základné potreby pre študenta na vysokej škole študujúceho mimo svojho trvalého bydliska. Nie sú do nej zarátané náklady na rôzne študijné materiály (knihy, kancelárske potreby a pod.)
Príklad (poisťovňa UNIQA)
Vstupný vek rodiča je 33 rokov a vek dieťaťa je 9 rokov. Poistná lehota je 10 rokov a rodič sa rozhodol pre poistnú sumu vo výške 200-tis. Sk. Po uplynutí času poistenia bude vyplatená nielen poistná suma, ale aj podiel na zisku. Pri predpokladanom 8-percentnom úročení rezerv poistného bude výška podielu na zisku približne 90-tis. Sk. Po 10 rokoch dostane klient 290-tis. Mesačné poistné je vo výške 1 706 Sk. Pri inflácii sa každý rok zvýši poistná suma o percento miery inflácie, ale o toto percento sa zvýši aj mesačné poistné.