Prvý viceprezident ropnej spoločnosti Lukoil Sergej Kukura neprišiel 12. septembra tohto roku do práce. Uniesli ho ozbrojení ľudia, ktorí ho odviezli nevedno kam. Je to prvý prípad v Rusku keď uniesli tak významného podnikateľa. Firma Lukoil vypísalo odmenu 30 miliónov rubľov (asi 1 mil. USD) za informácie, ktoré by mohli viesť k oslobodeniu jej viceprezidenta.

Sergej Kukura (49) je jedným z najbližších spolupracovníkov prezidenta spoločnosti Lukoil Vagita Alekperova. Stál pri začiatkoch formovania jednej z najväčších ruských ropných spoločností. V roku 1987 začal pracovať ako šéf oddelenia vo výrobnom združení Kogalymnefetegaz, ktoré sa neskôr stalo jednou zo základných dcérskych firiem Lukoilu ťažiacich ropu. V roku 1993 sa Kukura stala prvým viceprezidentom firmy Lukoil. Od vtedy mal na starosti všetky finančné otázky v ropnom holdingu. „Vie o spoločnosti viac ako Alekperov,“ hovorili jeho kolegovia.

Podľa údajov dozoru nad kapitálovým trhom, ktorý v Rusku vykonáva Federálna komisia pre cenné papiere Sergejovi Kukurovi patrí 0,34% akcií Lukoilu, 0,005 % akcií banky Petrokommerc a 0,29% akcií spoločnosti Ritek. Na kapitálovom trhu si myslia, že jeho reálny podiel v spoločnosti Lukoil je oveľa väčší. V lete tohto roku Lukoil vydal prospekt kvôli emisii ADR (Amerických depozitárnych poukážok). Kukura medzi akcionármi-insidermi nefiguruje.

„Ja a všetci pracovníci Lukoilu sme veľmi znepokojení únosom prvého vicenprezidenta našej spoločnosti. Nepochybujeme, že Sergeja nájdu živého a zdravého a zločincov chytia. Zločinci musia vedieť, že nebudeme ľutovať čas a ani úsilie kvôli tomu, aby ich stihol zaslúžený surový trest,“ hovorí prezident Lukoilu Vagit Alekperov. Prezident požiadal ruských podnikateľov, aby poskytli pomocnú ruku pri hľadaní S. Kukuru.

Podľa oficiálneho vyhlásenia tlačového oddelenia spoločnosti Lukoil, Kukuru uniesli po ceste do práce. Alexander Mutusov, ktorý je poverený výkonom funkcie prokurátora Moskovskej oblasti, opísal novinárom úplne jasne priebeh zločinu. Pri obci Vnukovo o 7.40 ráno 12. septembra tohto roku služobnému automobilu Mercedes S 600 skrížil cestu automobil Volga. Bola označená modrými poznávacími značkami, ktoré používa Ministerstvo vnútra Ruskej federácie. Z automobilu vystúpili maskovaní a ozbrojení ľudia. Osádke služobného Mercedesu nasadili putá a na hlavu im navliekli vrecia. Podnikateľa odviezli v černej Volge.

Osobný strážca a šofér sa mohli skontaktovať s políciou len o niekoľko hodín keď sa prebudili po injekciách, ktorí im pichli únoscovia. Hľadaním Kukuru sa zaoberá skupina vyšetrovateľov, ktorá pozostáva z pracovníkov generálnej prokuratúry, ministerstva vnútra a tajnej služby. Vyšetrovanie osobne riadi štátny tajomník ministerstva vnútra. Generálna prokuratúra začala stíhať vodiča a ochrancu kvôli zanedbaniu povinností a kvôli tomu, že nekládli odpor.

V prvé dni po únose sa nikto neozval. Tlačový tajomník Lukoilu Dmitrij Dolgov vyjadril nad týmto faktom údiv. Generálny prokurátor tvrdí, že základná verzia vyšetrovania súvisí s prácou Kukuru. Informačný zdroj blízky vyšetrovaniu tvrdí, že jediným motívom trestného činu sú vnútorné problémy v spoločnosti. Vyšetrovatelia si všimli, že Kukura nešiel v deň únosu do práce tradičnou trasou. Niekoľko dní ho namiesto dvoch áut doprevádzalo len jedno.

Iné ruské ropné spoločnosti oficiálne nekomentujú únos viceprezidenta firmy Lukoil. „Len ťažko je táto udalosť spojená s konkurentmi Lukoilu. Všetci dávno používajú legálne formy podnikania. Predtým sa niečo také nehorázne nestalo,“povedal jeden z nich. Vladimír Malin člen predstavenstva Lukoil tvrdí, že je to veľmi tragická udalosť a všetci ju veľmi ťažko prežívajú. „Táto situácia sa negatívne prejavuje na image Ruska, pretože o akých investíciách môže byť reč, keď unášajú podnikateľov tejto úrovne,“ hovorí V. Malin. Prezident firmy vyhlásil, že Lukoil sprísnila ochranu manažérov firmy a jej objektov.

Pripomeňme si niekoľko najznámejších únosov v minulosti. V roku 1960 uniesli v Paríži Ericka Peugota, syn Raimonda Peugota, majiteľa rovnomennej automobilky. Zločinci žiadali 35 000 USD a okamžite ich dostali.

Theo Albrecht, jedného z majiteľov nemeckej maloobchodnej siete Aldi uniesli v decembri 1971. Únoscovia ho väznili 17 dní. Keď dostali výkupné 2,1 mil. USD, schovali sa.

V roku 1973 v Ríme uniesli Johna Paula Gettiho, vnuka ropného magnáta Jaya Paula Getti. Únoscovia žiadali 17 mil. USD, avšak miliardár ich z princípu nechcel zaplatiť. Po tom ako do jednej redakcie novín prišlo v obálke ucho mladého človeka, Getti začal rokovať. Výkupné sa mu podarilo znížiť na 2 mil. USD.

V roku 1983 v Amsetrdame unieslo Alfreda Heinekena, predsedu predstavenstva firmy Heineken. Tri týždne strávil v opustenom sklade. Vykúpili ho za sumu, ktorá sa pohybovala od 12 do 17 mil. USD.

Posledným so známych únosov sa bol únos Ianna Philippa Reemstmu, dediča zakladateľa tabakovej spoločnosti Reemstma v roku 1996. Únoscovia žiadali 20 mil. USD. Pokiaľ sa dohadoval, Reemstma stávil v zajatí 33 dní. Únoscov chytili a zavreli. Reemstma napísal o únose knihu.