Úloha ekonómie v spoločnosti (5)

 

Inštitúcie majú vplyv na ekonomický rast, teda existuje medzi nimi väzba príčiny a dôsledku

 

 

V ekonómii a ekonomických výskumoch existuje rad príkladov prístupu k takzvaným inštrumentálnym premenným, teda keď sa snažíme nájsť určitú exogénnu premennú  – teda vzniknutú z vonkajších príčin – ovplyvňujúcu tie veci, ktoré môžu jedna od druhej závisieť. Napríklad to môžu byť inštitúcie a ekonomický rast.  Môže tvrdiť, že v bohatých krajinách sú dobré inštitúcie, alebo že niet bohatých krajín so zlými inštitúciami, alebo že niet bohatých krajín, v ktorých je vysoká korupcia. Predstavte si, že prídete k politikovi v chudobnej krajine a poviete mu: „Potrebujete bojovať s korupciou a vytvárať nezávislé súdnictvo.“ On vám odpovie: „Ak bude naša ekonomika rásť týmto tempom, o desať či pätnásť rokov sa staneme bohatou krajinou. Korupcia zmizne automaticky.“ Ak existujme taká závislosť, že vďaka bohatstvo neexistuje korupcia, je to správny záver. Čo ak existuje opačná závislosť, teda to, že skorumpované krajiny nebudú nikdy bohaté. V tomto prípade treba robiť úplne iné opatrenia v hospodárskej politike ako v prvom prípade.

Dajú sa vôbec overiť hypotézy tohto druhu? Áno, dajú sa pomocou inštrumentálnych premenných. Existujú napríklad výskumy, ktoré ponúkajú nasledovný príklad. Posudzujú ako sa odlišujú inštitúcie v bývalých kolóniách. Európski kolonizátori sa rôznym spôsobom starali o úroveň inštitúcií v rôznych častiach sveta. Pozrime sa napríklad na takú premennú ako úmrtnosť kolonizátorov v Afrike, Amerike a Austrálii. Je to premenná, ktorá závisí od vonkajších premenných – teda úrovne rozvoja zdravotnej starostlivosti. Európania len ťažko prežijú v rovníkovej Afrike, ochorejú na maláriu a zomrú.

Európania sa v rôznej miere venovali rozvoju inštitúcií v Afrike, ktorú považovali za surovinový prívesok, a v Amerike a Austrálii, ktoré osídlili vo väčšej miere. Ak skutočne využijeme túto premennú, ukáže sa, že inštitúcie majú vplyv na ekonomický rast, teda že existuje medzi nimi väzba príčiny a dôsledku.

To isté existuje pri premennej, ktorou je pôvod právneho systému. Táto premenná ovplyvňuje kvalitu inštitúcií. Anglosaské právny systém je oveľa lepší pre rozvoj ekonomiky, ako akýkoľvek iný právny systém. Inštitúcie sa menia pomaly, úmrtnosť kolonizátorov sa mení pomaly, pôvod právneho systému sa mení veľmi ťažko. Existujú však veci, ktoré sa menia veľmi rýchlo. Jednou z nich je napríklad sloboda tlače a výskumy ukazujú, že existuje väzba medzi ňou a kvalitou riadenia verejných inštitúcií.

Existujú aj príklady, že vedecká hypotéza nemusí platiť vždy, všade a navždy. Príkladom toho je krivka Simona Kuznetsa, ktorý dostal Nobelovu cenu za ekonómiu. Na základe kedysi dostupných údajov dokázal, že príjem na obyvateľa a úroveň nerovnosti sú spojené nelineárne. V najchudobnejších krajinách je nerovnosť nízka, potom rastie, a neskôr s rastom blahobytu klesá. Tento údaj získal na základe porovnanie niekoľkých desiatok krajín. Ak sa však výskum urobí na veľkom súbore údajov a vezmú sa do úvahy aj iné faktory, výsledok sa vytratí. V skutočnosti však dones zostáva nezodpovedaná otázka o tom, či vzájomne súvisia ekonomický rast a nerovnosť.  To, aby sa našla odpoveď doposiaľ existuje málo dostupných údajov o nerovnosti v jednotlivých krajinách v dlhom časovom rade. Jedno je isté, že jednoznačný výsledok podobný krivke Kuznetsa zatiaľ neexistuje.

 

VLADO BAČIŠIN  

 

/pokračovanie v budúcom vydaní Profini/