Úloha ekonómie v spoločnosti (3)

 

Dôkazom životaschopnosti ekonómie je aj to, že v posledných rokoch je čoraz viac empirických štúdií, stúpa kvalita údajov a používaných metód

 

 

V súčasnosti je medzi priemernými obyvateľmi rozšírený názor, že medzi ekonómami nepanuje zhoda. V skutočnosti nie medzi nimi konsenzus len v malom rade otázok. Na veľa otázok majú ekonómovia rovnaký názor. Majú ho preto, lebo počas mnohých desaťročí ekonómia fungovala ako veda. Znamená to, že pracovala s formálnymi metódami, ktoré jej umožnili vylúčiť nesprávne hypotézy.

Medzi ekonómami existuje súlad v niekoľkých základných otázkach. Prvou oblasťou je makroekonómia. Všetci makroekonómovia vedia, že rozpočtový deficit a inflácia sú zlé, a je jasné ako dosiahnuť zníženie inflácie.  Vďaka tomu sa za posledných päťdesiat rokov v ekonomike udialo to, čomu sa v makroekonomike hovorí great moderation (veľké umiernenie). Dnes vo svete takmer niet veľkej inflácie. Dnes aj veľmi chudobné krajiny majú infláciu v rozpätí od 3 % do 5 %. Výnimkou je Rusko, kde inflácia kolíše od 8 % do 10%. V USA sa podarilo nielen znížiť infláciu, ale podstatne zmenšiť amplitúdu podnikateľských cyklov, teda reálne makroekonomické výkyvy. Ekonómovia tento stav vysvetľujú rôznymi príčinami. Za najdôležitejšiu však všetci považujú to, že centrálne banky sa naučili pracovať s makroekonomickými nástrojmi.

Existuje zhoda v kľúčových inštitucionálnych otázkach. Ekonómovia považujú konkurenciu za užitočnú, zhodujú sa na tom, že vlastnícke práva majú byť chránené, súkromné vlastníctvo a slobodný obchod sú dobré veci. Majú však problémy pochopiť prečo rastie čínska ekonomika a nerastie ekonomika Afriky.  Nie je to však spojené s tým, že by ekonómovia viedli spory o užitočnosti konkurencie, či vlastníckych práv. Nie je však celkom jasné ako vytvoriť stimuly pre ochranu vlastníckych práv a splnenie kontraktov.  S týmto súhlasia aj ekonómovia, ktorí sú protivníkmi ekonomickej teórie stredného prúdu.

Hlavný spor v ekonomickej teórii v súčasnosti nie je o tom,  ako je skonštruovaný model s prívlastkom first best, teda ideál, ale ako funguje second best, teda druhý najlepší model. Čo je horšie?  Zasahovanie  štátu, ktoré je sprevádzané  neefektívnymi javmi, alebo nezasahovanie štátu do javov známych ako zlyhania trhu? Sú to veľké problémy, ktoré sú  spojené s tým, že vlastnícke práva by mal niekto chrániť, kontrakty musí niekto plniť, konkurenciu by mal niekto chrániť, a niekto by mal robiť makroekonomickú politiku.

Znamená to, že dopyt po službách štátu existuje, ale štát nemôže dobre spravovať majetok, vytvárať stimuly pre byrokratov, celý čas sa snaží neochraňovať konkurenciu, ale chce mať čoraz viac. Výber medzi dvoma kľúčovými modelmi second best, medzi zlyhaniami štátu a zlyhaniami trhu, je dnes kľúčovou oblasťou ekonomickej teórie. Dôkazom životaschopnosti ekonómie je to, že v posledných rokoch je čoraz viac empirických štúdií, stúpa kvalita údajov a používaných metód.

 

VLADO BAČIŠIN

/ pokračovanie v ďalšom vydaní Profini /