Uviedol to na konferencii Asociácie obchodníkov s cennými papiermi predseda Rady ÚFT Jozef Makúch.

Kľúčom k tejto priorite by sa mal stať návrh nového zákona o Úrade pre finančný trh, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú nezávislosť a prehĺbiť operatívnu nezávislosť úradu. Dôležitým aspektom je tiež zjednocovanie úrovne regulácie v jednotlivých segmentoch finančného trhu. „Vytvorí sa tak predpoklad pre integrovaný dohľad, čo umožní reguláciu finančných konglomerátov, ktorých aktivity pokrývajú viac segmentov finančného trhu. Okrem iných zmien by tak vznikla organizácia reprezentujúca najmodernejšiu štruktúru integrovaných regulátorov, ktorej nezávislosť by nespochybňoval stopercentný podiel prostriedkov štátneho rozpočtu na jej financovaní,“ povedal predseda Rady ÚFT.

Nový zákon sa spracúva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde je stanovená úloha vytvoriť spoločnú inštitúciu pre dohľad nad finančným trhom. Predkladaný je v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001. Väčšinu zdrojov by mal úrad v budúcnosti získavať vo forme poplatkov priamo od účastníkov trhu, tvrdí Makúch.

Zákonom by mal byť podľa neho zabezpečený taký režim pre fungovanie úradu, ktorý zabezpečí splnenie cieľov a princípov regulácie požadovaných medzinárodnými organizáciami združujúcimi regulačné orgány.

Úplnou integráciou regulačných úloh pre celú oblasť finančného trhu Slovenskej republiky by sa Úrad pre finančný trh stal reprezentantom najmodernejšej koncepcie jednotných národných orgánov dozoru, ktorá sa postupne presadzuje v stále väčšom počte štátov.

Makúch uviedol, že Historický primát vo vytvorení jednotnej inštitúcie pokrývajúcej svojim dohľadom celú oblasť finančného trhu získalo Nórsko. Vzápätí nasledovali obdobné kroky vo Švajčiarsku, Japonsku a v Austrálii. Jednou z najznámejších a najvplyvnejších regulačných inštitúcií sa po svojom založení v roku 1997 stala FSA vo Veľkej Británii, pričom takmer súčastne sa v Maďarsku rozhodli založiť Dohľad nad bankovým a kapitálovým trhom. V súčastnom období prebieha vznik integrovaného regulátora v Lotyšsku, kde sa s jeho zavŕšením počíta ku 1. júlu 2001. V rámci pobaltských krajín sú práce na legislatíve jednotného dohľadu v pokročilom štádiu príprav už aj v Estónsku, pričom strednodobú koncepciu prechodu na tento systém spracovali v Nemecku. Od 1. januára 2002 bude systém integrovaného regulátora zavedený v susednom Rakúsku

Takmer všetky krajiny, ktoré nemajú vytvorený integrovaný orgán prehodnocujú v súčasnosti organizáciu dohľadu nad svojim finančným trhom, hoci direktívy Európskej únie inštitucionálne usporiadanie dohľadu nad finančným neriešia.

K primárnym dôvodom patrí vznik rozlične štruktúrovaných finančných konglomerátov, respektíve takzvaný trend ku konglomerizácii. Príkladom takéhoto zoskupenia je komerčná banka predstavujúca jadro holdingu, ktorá rozširuje svoje podnikateľské aktivity do kolektívneho investovania, obchodovania s cennými papiermi alebo poisťovníctva. Opačne poisťovňa môže využívať svoju sieť aj na bankové operácie, alebo vstupuje do kolektívneho investovania a obchodovania s cennými papiermi. Výnimku už nepredstavujú ani holdingy s pôsobnosťou na celom spektre aktivít finančného trhu. Aj keď konglomerizácia môže prispieť k úsporám nákladov a diverzifikovať riziko finančných holdingov, úloha regulátora sa však stáva podstatne zložitejšou.

Predovšetkým pri klasickej štruktúre sektorovo oddelených orgánov dozoru sa kvalita ich práce môže znížiť v dôsledku kompetenčných sporov. V extrémnom prípade tak môže dôjsť k duplicitnej kontrole, respektíve nedostatočnému dozorovaniu niektorých finančných aktivít.

Netreba pritom zabúdať, že vznik finančných konglomerátov sa okamžite spája na produktovej úrovni s vytvorením kombinovaných služieb. Prelínanie bankových a poisťovacích produktov alebo spájanie poistenia s investovaním do cenných papierov nie je ničím výnimočným v zahraničí a prvé sektorovo jednoznačne nevymedzené produkty sa už objavili aj na domácom finančnom trhu. Napríklad investičné životné poistenie momentálne na Slovensku ponúkajú štyri poisťovne.

Tým sa ešte posilňuje tlak na neintegrovaných regulátorov, ktorí budú posudzovať takéto kombinované produkty.

Integrovaný dohľad je tu nevyhnutnosťou, inštitucionálne zabezpečenie integrovaným regulátorom je najefektívnejšie a nejprogresívnejšie riešenie.

Zároveň je systém neintegrovaných regulátorov navonok menej čitateľný a transparentný.

Ďalšími výhodami integrovaného regulátora sú nasledovné fakty. V procese povoľovacej činnosti je „one stop shopping“ výhodou, ktorá sprehľadňuje a zjednodušuje proces uvedenia produktu na trh, Integrovaný regulátor má vyššiu schopnosť adaptovať sa na evolúciu finančného trhu z hľadiska vzniku nových produktov a konglomerátov, vďaka nemu sa znižujú poplatky platené dozornému orgánu, sú možné spoločné expertízy a úspory nákladov. Integrovaný regulátor umožňuje spoluprácu medzi špecialistami na jednotlivé oblasti finančného trhu a odstraňuje nejednoznačnosti pri kontrole konglomerátov, vytvára jednotné pravidlá pri výkone kontroly.

Samostatnou otázkou je vplyv cezhraničnej integrácie finančných trhov, respektíve zreteľný trend k vytvoreniu jednotného svetového finančného trhu.

Makúch uviedol, že je praktické, aby v situáciách, keď bude treba spolupracovať so zahraničnými orgánmi dohľadu, predovšetkým integrovanými, aj slovenskú stranu zastupoval len jeden regulačný orgán pre celý finančný trh. Pritom dodatočným akcelerátorom takejto cezhraničnej interpenetrácie finančných služieb bude aj Európska menová únia.

S týmto faktorom sa spája aj očakávaná zmena ťažiska záujmu európskych spotrebiteľov finančných služieb tradične položenom na bankových vkladoch. Podobne ako na liberalizovanom americkom trhu získajú väčší podiel finančné produkty s väčšou väzbou na kapitálový trh, prípadne kombinované služby. Podmienkou je však posilnenie finančnej disciplíny, čo mení samotný charakter práce regulátorov.

Do úvahy pritom treba brať snahu o celoeurópsku štandardizáciu regulačných pravidiel s perspektívou vytvorenia jednotného európskeho finančného trhu, ktorej aktuálnou platformou je takzvaná Záverečná správa komisie múdrych mužov o regulácii európskych trhov cenných papierov, poznamenal Makúch.

Vznik integrovaného regulačného orgánu pritom prinesie nielen väčšiu flexibilitu a schopnosť adaptovať sa na zmeny podmienok na finančných trhoch, ale v konečnom dôsledku aj redukciu nákladov.

Štátny rozpočet by mal predstavovať len doplnkový zdroj financovania Úradu pre finančný trh, pričom jednoznačný dôraz je potrebné položiť na poplatky vzťahujúce sa na konania pred úradom ako aj poplatky vypočítané v pomere k štatistickým signifikantným veličinám jednotlivých dozorovaných subjektov.

Takýto systém založený na troch pilieroch považujeme aj z hľadiska financovania Úradu pre finančný trh ako integrovaného regulátora za optimálny.

Systém, keď sa na financovaní regulátora podieľajú jednotlivé subjekty využívajúce jeho služby je pritom bežný vo svete.

Predovšetkým sa týmto spôsobom financovania nespochybňuje deklarovaná nezávislosť úradu.

Je prirodzené, že vysoko špecializované služby, aké poskytuje finančný regulátor, nebude bežný daňovník nikdy priamo využívať.

Naopak, subjekty finančného trhu nebudú mať v prípade zavedenia nového systému financovania len povinnosť platiť, ale mali by získať priame zastúpenie v orgáne, ktorý im zabezpečí možnosť vyjadrovať sa k procesu tvorby rozpočtu, ako aj k spôsobu jeho využívania.

Návrh nového zákona o Úrade pre finančný trh je v súlade so Správou Európskej komisie z 8. novembra, ktorá požaduje zaručiť finančnú a prevádzkovú nezávislosť ÚFT. Urýchleným prijatím nového zákona by sa Slovenskej republike ešte pred vstupom do Európskej únie podarilo zachytiť progresívny trend a využiť predvstupové obdobie na zabehnutie systému integrovaného dohľadu nad finančným trhom.