Udržateľný systém dôchodkového zabezpečenia – dlhodobá úloha slovenskej spoločnosti
Dôchodkové systémy je nutné vnímať v širšom kontexte. Nie je to iba finančný nástroj na úhradu nemožnosti príjmu v dôsledku staroby. Ak nechceme iba rozprávať o udržateľnosti systému dôchodkového zabezpečenia v dlhodobom horizonte, tak kultúra úcty k starším ľuďom sa musí stať súčasťou kultúry národa, ako civilizačného posolstva ľudstva, zdôraznil vo svojom vystúpení na seminári ASA Robert Fico, premiér vlády SR
Medzigeneračná solidarita je stará ako ľudstvo samotné. Je preto prirodzené, že medzi základné ľudské práva a slobody patrí aj právo na zabezpečenú starobu. Toto právo patrí medzi práva druhej generácie, kde vynútiteľnosť sociálnych a hospodárskych práv je viazaná na vymedzenie právnej úpravy a na určenie zodpovedných spoločenských systémov, inštitúcií a vzťahov zameraných na realizáciu týchto ústavných práv a slobôd. Úprava sociálnych a hospodárskych práv nie je závislá na tom, či sa štát v ústave charakterizuje ako sociálny. Uplatnenie týchto práv súvisí s rozumnou alokáciou vytvorených zdrojov.
Vláda SR si principiálne uvedomuje tieto skutočnosti a vytvára pre ich efektívnu realizáciu čo najlepšie podmienky a to nielen z pohľadu dnešných krátkodobých potrieb, ale aj z hľadiska ich dlhodobej udržateľnosti. Len proklamatívne napĺňanie našich záväzkov k Ústave Slovenskej republiky a k ratifikovaným medzinárodným záväzkom ako napríklad Európskej sociálnej charte a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce jednoducho nestačí. Riešenie dôchodkového systému nemôžeme vnímať úzkoprso, iba ako riešenie deficitu verejných financií, či glorifikáciu kapitalizácie platieb občanov. V prvom rade nám musí ísť o harmonicky rozvíjajúcu sa spoločnosť založenú na solidarite a sociálnej súdržnosti. Len takáto spoločnosť je schopná zdravo sa rozvíjať a byť dlhodobo konkurencieschopná v globalizovanom svete.
Dôchodkové systémy je nutné vnímať v širšom kontexte. Nie je to iba finančný nástroj na úhradu nemožnosti príjmu v dôsledku staroby. Ak nechceme iba rozprávať o udržateľnosti systému dôchodkového zabezpečenia v dlhodobom horizonte, tak kultúra úcty k starším ľuďom sa musí stať súčasťou kultúry národa, ako civilizačného posolstva ľudstva. K tomu sú potrebné aktivity celej občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, obcí, miest a samosprávnych krajov.
Dnes nie je zložité formulovať, aký by mal byť nový stav dôchodkového systému. Problémom je najmä to, ako sa z terajšieho stavu dostať do nového.
Skúsenosti z krajín, kde boli zavedené podobné dôchodkové reformy potvrdili závery 1. svetového fóra sociálneho zabezpečenia organizovaného Medzinárodnou asociáciou sociálneho zabezpečenia so sídlom v Ženeve, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2007:
· z dvanástich latinskoamerických štátov, ktoré zaviedli tzv. čílsky model kapitalizácie, od uvedených reforiem už sedem štátov odstupuje;
Je paradoxné, že predchádzajúca vládna garnitúra si osvojila a na Slovensku zaviedla model približne v období, kedy krajiny jeho pôvodu zistili, že zlyhal. V dnešnej dobe ho dôkladne reformujú prostredníctvom obnovenia verejného priebežného systému, zavádzaním pravidiel smerujúcich k väčšej efektívnosti, kontrole oboch systémov, aby sa znížili premrštené zisky a náklady generované finančnými inštitúciami.
· skúsenosti kapitalizovaných systémov dôchodkového sporenia z krajín, ktoré tento systém zaviedli dokumentujú, že sa vôbec nesplnili očakávania podpory kapitalizačných trhov a temer žiadne ostatné očakávania, vrátane krízy čílskeho dôchodkového systému,
· základným problémom kritizovaných kapitalizačných systémov je dlhodobá neistota a neschopnosť predvídať dlhodobé garancie, bezpečnosť a ochranu vkladov sporiteľov tak, ako je to v iných prípadoch dlhodobých finančných garancií.
· vyspelé štáty (napríklad Francúzsko) prešli reformami priebežných systémov financovania, racionálny prístup českých dôchodkových reforiem, zameraných na ochranu priebežného systému financovania dôchodkového poistenia potvrdzuje hrubé a nezodpovedné rozhodnutia našej bývalej vládnej garnitúry v ohrození základného dôchodkového systému a zadlženia verejnej sféry na Slovensku,
· v rámci Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia možno študovať poistno – matematické modely, ktoré dokumentujú, že základné tvrdenia o tom, že kapitalizované dôchodkové sporenie vyrieši demografické problémy je obyčajný mýtus, teda bolo vytvorené mediálne podporené „strašidlo“ demografických katastrof, aby súkromné finančné skupiny mohli s obrovskými finančnými prostriedkami sporiteľov disponovať bez kontroly.
Bývalá vláda zabudla na viac ako milión súčasných dôchodcov, na tzv. starodôchodcov a invalidov. Náprava tohto zle nastaveného systému nie je jednoduchá. Tzv. dôchodková reforma minulej vládnej politickej moci vytvára systematický a dlhodobý deficit zdrojov v prvom pilieri s neistou mierou náhrady dávok v dôsledku nestability dôchodkov z výnosov v druhom pilieri. Reforma výrazne znevýhodnila skupiny občanov s nízkymi príjmami. Sú medzi nimi občania, ktorí nie vlastnou vinou v nedávnej minulosti v dôsledku spoločenskej transformácie boli nezamestnaní, respektíve mali veľmi nízke príjmy. Ide o marginalizované skupiny, ktoré už dnes žijú za hranicou nevyhnutnej sociálnej pomoci. Toľko ospevovaná dôchodková reforma založila pre budúcnosť sociálne vylúčenie celých skupín obyvateľstva. Samozrejme s veľkým zaťažením verejných rozpočtov v súčasnosti ale aj v budúcnosti. Ideálny dôchodkový systém neexistuje. Existujú však systémy , ktoré znižujú riziká súvisiace so sociálnym vylúčením celých skupín starších občanov a s vytvorením dostatku zdrojov na výdavky. Dominantným aspektom dôchodkového systému aj v budúcnosti musí byť kritérium medzigeneračnej solidarity, ktorá nie je výmyslom tejto vlády, ale je „genetickým kódom ľudstva.“ Prijatie eura v menovom systéme Slovenskej republiky urýchli potrebnú reálnu ekonomickú konvergenciu. Tá musí byť spojená aj s rastom životnej úrovne občanov. Rast kvality života sa nemôže prejaviť iba u pracujúcej časti občanov, ale musí dôjsť aj k rastu kvality života detí a starších občanov. Dôchodkový systém musí vo svojej projekcii s týmito skutočnosťami počítať. Vážnym problémom, s ktorým bude treba pri modelovaní solidárneho dôchodkového systému rátať je aj vysoký podiel našich občanov, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní v zahraničí.
Je zreteľné, že rýchle reálne vyrovnávanie rozdielov je dosiahnuteľné najmä vysokou produktivitou v konkurencieschopnej spoločnosti, ktorá má úctu k občanovi a je založená na súdržnosti generácií. Pre takúto trajektóriu slovenskej spoločnosti je potrebné efektívnejšie využívať naakumulované finančné zdroje v II. pilieri. Peniaze našich občanov by mali byť využité napríklad na dobudovanie modernej verejnej infraštruktúry a školstva.
Z tohto hodnotového rámca sa odvíja politika vlády SR, prostredníctvom napĺňania jej programového vyhlásenia. Úlohy z Programového vyhlásenia vlády SR však nie je možné plniť iba počas jej súčasného mandátu. Riešenia musia vytvárať aj novú spoločenskú klímu, klímu spoločnosti solidarity pre budúcnosť. Po rokoch egoistickej ekonomizácie slovenskej spoločnosti, musí nastúpiť čas budovania vzájomnej solidarity a zvyšovania kvality života všetkých občanov. Pre napĺňanie takejto filozofie je treba získavať ľudí činmi, dodržiavaním zákonnosti a formovania spravodlivej spoločnosti.
Verím, že seminár o súčasnosti a budúcnosti dôchodkového systému na Slovensku vytvorí podmienky pre systematickú a cieľavedomú prácu na nevyhnutných zmenách, aby sme na Slovensku vytvorili udržateľný dôchodkový systém.
(Odznelo na seminári ASA 10. 4. 2008)
0,005
0,019
