Slovensko bude potrebovať v nasledujúcich rokoch významné opatrenia, aby sa popasovalo s negatívnym dopadom demografického vývoja. Vyplýva to z prvej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorej vypracovanie vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Bez zmeny politík by totiž podľa analýzy fiškálnej rady dlh verejných financií mohol hypoteticky v roku 2061 narásť až na 593 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa odhadov demografického vývoja môže totiž počet ľudí v produktívnom veku zo súčasných piatich na jedného dôchodcu klesnúť o 50 rokov až na necelých dvoch produktívnych ľudí. Aj keď sa tento scenár zrejme nikdy nenaplní, pretože finančné trhy by takto zadlženú krajinu určite nefinancovali, podľa fiškálnej rady vykresľuje dôležitosť opatrení na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.

Rozpočtová rada tak v správe prichádza s novým ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti (GAP), ktorý ukazuje potrebu dodatočnej konsolidácie, aby dlh verejných financií neprekročil fiškálnou brzdou stanovené hranice. „K tomu, aby dlh verejných financií v nasledujúcich 50 rokoch neprekročil horný limit definovaný v ústavnom zákone, by bolo potrebné trvalo zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky verejných financií o 6,8% z HDP,“ konštatuje sa v správe. Po zohľadnení opatrení, ktoré prijala súčasná vláda v prvom dôchodkovom pilieri a opatreniami, s ktorými počíta v rozpočte na budúci rok, pritom klesá hodnota tohto ukazovateľa na 4,8 %. „Ešte stále budeme mať čo robiť, aby sme nepresúvali nejaké neúmerné finančné bremená na ďalšie generácie,“ uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii člen RRZ Ľudovít Ódor.

Samotné konsolidačné úsilie naplánované súčasnou vládou na budúci rok vo výške 1,3 % HDP prispieva podľa správy k zníženiu ukazovateľa GAP o 0,6 % výkonu ekonomiky. Nižší rozsah príspevku konsolidácie je spôsobený nárastom dlhu v roku 2012 vplyvom iných faktorov, napríklad záväzkov a vkladov Slovenska do európskych stabilizačných mechanizmov či finančnou rezervou. „Na druhej strane, reformné úsilie v oblasti prvého piliera dôchodkového systému, ktoré neprináša zníženie deficitu dnes, znižuje GAP o 1,4% HDP,“ píše sa v správe.

Podľa správy o dlhodobej udržateľnosti tak bude Slovensko v budúcnosti potrebovať dodatočné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Možností, ako sa štát môže s vplyvom demografického vývoja vyrovnať, je pritom viacero. „Buď cez okamžitú konsolidáciu, alebo cez dlhodobé zmeny vo výdavkoch, ktoré sú citlivé na starnutie populácie, alebo sa snažiť na dlhodobom horizonte zvyšovať hospodársky rast,“ konštatoval Ódor. Konkrétne tipy však rada vláde nedáva. Jej predseda Ivan Šramko tvrdí, že jej úlohou je upozorňovať na riziká dlhodobej udržateľnosti, a nie tvoriť hospodársku politiku.

S horšou demografiou je spojený aj makroekonomický vývoj. „Kým v nasledujúcich 15 rokoch je možné počítať s rýchlejším dobiehaním životnej úrovne vyspelých krajín, hospodársky rast pre roky 2030 až 2060 sa predpokladá už len na úrovni 0,6% až 1,7%,“ konštatuje sa v správe. Na zmeny demografických parametrov však najcitlivejšie reagujú penzijné systémy, zdravotníctvo, školstvo a sociálna starostlivosť. Okrem toho je nutné zohľadniť inú štruktúru populácie aj vo výdavkoch v schéme poistenia v nezamestnanosti. Celkové verejné výdavky v týchto oblastiach by tak podľa správy mali pri nezmenených politikách narásť zo 18,3% z HDP v roku 2011 až na 25,8% v roku 2061. Zároveň by príjmy verejných financií mali poklesnúť o 1,1% z HDP.