Uplynulý týždeň v slovenskej ekonomike sa niesol v znamení série zverejňovania hospodárskych výsledkov významnými slovenskými podnikmi. Nemenej dôležitou správou bol podpis zmluvy s poradcom pre privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktorý proces privatizácie tohto plynárenského gigantu posunul opäť o krok vpred. Medzi udalosti týždňa sa zaradil aj piatkový protest odborárov v OZ Kovo, ktorí na štyri hodiny zablokovali päť hraničných priechodov. Potešujúcou správou bola informácia o tom, že najväčší svetový výrobca hliníka, americká spoločnosť Alcoa, prejavil záujem o vstup do spoločnosti Slovalco. Týždeň uzatvárala správa o schválenej fúzii Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB) a RM-Systému Slovakia (RM-S).

Údaje zo Štatistického úradu SR poukazujú na to, že saldo zahraničného obchodu SR sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšilo viac ako dvojnásobne a dosiahlo 5,3 mld. Sk. Je zrejmé, že oživenie domácej spotreby sa takouto mierou nemohlo na raste schodku odraziť a rozhodujúci vplyv malo najmä zrušenie dovoznej prirážky. Viacerí dovozcovia s tým počítali, preto si svoje dovozy naplánovali na nový rok. Saldo zahraničného obchodu presiahlo aj očakávania ekonomických analytikov, ktorí vo svojich najpesimistickejších odhadoch rátali približne so štvormiliardovým schodkom. Napriek tomu tvrdia, že to nie je dôvod na prehnaný pesimizmus, pretože štruktúra dovozu, v ktorej dominoval import strojov a zariadení, signalizuje zvýšený investičný dopyt spojený so zvýšeným prílevom priamych zahraničných investícií. Navyše slovenský export stojí aj naďalej na silných nohách, pričom vykázal 38,7-percentnú medziročnú dynamiku rastu. V januári sa zo Slovenskej republiky vyviezol tovar v hodnote 47,6 mld. Sk a do SR sa doviezol tovar v hodnote 52,9 mld. Sk

Potešiteľnou správou pre rezorty očakávajúce príjmy z predaja SPP bol podpis zmluvy o poskytnutí poradenstva pri privatizácii tohto plynárenského gigantu medzi ministerstvom hospodárstva a spoločnosťou Credit Suisse First Boston (CSFB). Podpis zmluvy o poradenstve posunul o krok vpred celý proces privatizácie SPP. O výbere privatizačného poradcu pre SPP rozhodla komisia v decembri. V apríli by sa mal SPP pretransformovať na akciovú spoločnosť. V priebehu júna by mal byť vyhlásený privatizačný tender, pričom 49-percentný podiel v SPP sa bude predávať prostredníctvom medzinárodnej súťaže vybranému investorovi, cez kapitálové trhy, prípadne kombináciou oboch metód. Spoločnosť PriceWaterhouse Coopers odhaduje celkovú hodnotu SPP na 6 až 8 mld. USD. Pozornosť zainteresovaných sa v tejto súvislosti obracia na problém „strašiaka“ v podobe tzv. Duckého zmeniek, ktoré sa v poslednej dobre začali objavovať ako huby po daždi. Tie by podľa viacerých pozorovateľov mohli spôsobiť oddialenie privatizácie SPP. Dokonca sám minister Ľubomír Harach tvrdí, že je v súčasnosti ťažké posúdiť, aký vplyv bude mať táto kauza na cenu.

Prvým z väčších slovenských podnikov, ktorý spustil sériu zverejňovania hospodárskych výsledkov bol druhý najväčší mobilný operátor EuroTel Bratislava. Firma si môže na účet pripísať zatiaľ najúspešnejší rok vo svojej histórii, o čom svedčí rekordný zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi viac ako 2 mld. Sk. Celkové tržby za rok 2000 dosiahli 6 mld. Sk, čo predstavuje 22,9-percentný nárast oproti roku 1999. Firma v minulom roku získala viac ako polovicu prírastku všetkých aktívnych zákazníkov na slovenskom trhu. Do konca marca chce EuroTel zvýšiť základné imanie o 65 mil. USD konverziou akcionárskeho podriadeného dlhu.

Ďalším významných podnikom, ktorý zverejnil svoje hospodárske výsledky boli Slovenské elektrárne (SE). Podľa predbežných, neauditovaných výsledkov dosiahli v minulom roku čistý zisk 47,2 mil. Sk pri celkových nákladoch 51,6 mld. Sk a výnosoch 51,65 mld. Sk. Prevádzkový zisk bol v uplynulom roku najvyšší od vzniku akciovej spoločnosti SE, a to takmer 8,4 mld. Sk.

Hospodárenie najväčšej slovenskej rafinérie, spoločnosti Slovnaft Bratislava skončilo v minulom roku podľa predbežných neauditovaných výsledkov so ziskom 2,569 mld. Sk. Hospodárenie spoločnosti sa tak dostalo z červených čísel, keď v roku 1999 vykázal Slovnaft stratu 2,484 mld. Sk. Slovnaft v minulom roku dosiahol tržby v celkovom objeme 73,55 mld. Sk čo predstavuje medziročné zvýšenie o 68 %. Analytici sa domnievajú, že predbežné hospodárske výsledky potvrdili racionálnosť kapitálového prepojenia slovenskej rafinérie a maďarského MOL-u. Nepopierateľným faktom je skutočnosť, že vstup MOL-u do Slovnaftu prinesie tak medzinárodné know-how a stratégiu, ako aj finančné úspory vyplývajúce z väčšieho objemu výroby.

V utorok Slovenské telekomunikácie (ST) konečne zverejnili svoje vyhlásenie v súvislosti s rozhodnutím Protimonopolného úrad SR (PMÚ), ktorý minulý týždeň potvrdil zneužívanie monopolného postavenia telekomunikáciami na slovenskom trhu ako aj pokutu 10 mil. Sk. ST vyhlásili, že rešpektujú toto rozhodnutie na druhej strane prijali so značnými rozpakmi povinnosť prenájmu miestnych vedení, pretože takýto postup je v rozpore s platnou právnou úpravou. Silným vyhlásením však je tvrdenie ST, že PMÚ zasahuje do regulácie telekomunikačného trhu, na čo nie je oprávnený. Hladinu rozbúrilo aj vyhlásenie spoločnosti, podľa ktorého PMÚ vydal svoje rozhodnutie pod silným mediálnym tlakom. Telekomunikácie zatiaľ nekomentovali možnosť odvolania proti rozhodnutiu PMÚ na Najvyšší súd SR.

V utorok prišla informácia, podľa ktorej sa možno „pohnú ľady“ aj v otázke daňovej reformy na Slovensku. Ministerka financií Brigita Schmögnerová oznámila detailnejšie informácie o tom, ako by podľa nej mal daňový systém na Slovensku po novom vyzerať. Prvá etapa bude podľa ministerky zahŕňať zvýšenie hranice pri dani z dedičstva a darovania, aby ju nemuseli platiť najnižšie príjmové skupiny. U dane z príjmov z fyzických osôb chce ministerka vytvoriť valorizačný mechanizmus odpočítateľných položiek a z 12 % na 10 % znížiť sadzbu pre najnižšie zdaniteľné pásmo. Pripravuje sa tiež zmena sadzby u dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, a to z progresívnej na lineárnu. Daňová reforma na Slovensku by mala podľa B. Schmögnerovej začať na budúci rok, pokračovať vstupom SR do Európskej únie (EÚ) a zavŕšiť počas nášho členstva. Prípadnému ďalšiemu znižovaniu dane z príjmov právnických osôb bude podľa ministerky predchádzať rozšírenie daňového základu a zvýšenie počtu odpočítateľných položiek, napríklad zrýchlené odpisovanie generujúce priestor pre investičné aktivity subjektov. Ministerka tiež avizovala prechod na väčší rozsah príjmov z majetkových daní.

Telekomunikačný úrad sprístupnil vo štvrtok podrobné podmienky účasti v súťaži na predaj licencií FWA. Záujemcovia si ich môžu kúpiť za 30 000 Sk. Napriek tomu, že súťaž sa ešte de facto poriadne ani nerozbehla, už sa začínajú ozývať hlasy, ktoré považujú cenu 70 mil. Sk za licenciu za prehnanú. Odvolávajú sa pritom na skúsenosti okolitých krajín, naposledy Rakúska, kde predaj podobných licencií vyniesol oveľa menšiu čiastku, ako očakáva slovenský rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Senior economist Svetovej banky (SB) po rokovaní s rezortom financií v utorok informoval, že SB poskytne Slovensku pôžičku určenú na zabezpečenie technickej pomoci pri reforme verejných financií. Pôžička bude súčasťou Country assistance strategy (CAS). Jej výšku však zatiaľ nie je možné podľa Dethiera špecifikovať, pretože Slovensko ešte bude musieť presne určiť oblasti, v ktorých bude pomoc potrebná. Podľa hovorcu MF Petra Šveca pôjde predovšetkým o zabezpečenie technickej pomoci pri naštartovaní projektov štátnej pokladnice, agentúry na riadenie štátnej likvidity a štátneho dlhu a tiež na rozbeh fiškálnej decentralizácie. Výška pôžičky by nemala podľa Šveca presahovať 10 mil. USD.

Medzi hlavné udalosti týždňa sa zaradila aj piatková blokáda odborárov na piatich hraničných priechodov po celom Slovensku. Rada Odborového zväzu Kovo sa rozhodla „investovať“ do protestu 50 mil. Sk. Protestom chceli kováci donútiť zamestnávateľov k rastu miezd minimálne vo výške inflácie. Do úrovne 10 350 Sk požadujú osempercentný nárast miezd, od 10 350 Sk by to malo byť 1100 Sk na jedného zamestnanca. Odborári napokon zablokovali v piatok hraničné priechody na štyri hodiny v Šahách, Komárne, Trstenej, vo Vyšnom Komárniku a v Drietome. Akcie na slovensko-poľských priechodoch prišli podporiť dokonca aj odborári z Poľska. Odborárska operácia sa všade obišla bez incidentov. Odborári však ihneď avizovali ďalší protest, tento krát formou blokády výroby v podnikoch. Od tejto akcie sa dištancoval odborový zväz zamestnancov Volkswagenu.

V stredu prišla informácia, že konzorcium finančných investorov vedené investičným fondom v správe poisťovacej skupiny AIG predložilo predávajúcim akcionárom návrh zmluvy o kúpe 36-percentného podielu v spoločnosti Globtel. Návrh zmluvy vypracoval záujemca na základe východiskových podmienok, ktoré investorovi poskytli predávajúci akcionári. O návrhu budú predávajúci rokovať v najbližšej dobe. Zdá sa, že predaj podielu v Globtelu je vo svojej finálnej fáze a zostáva už len schválenie transakcie štatutárnymi orgánmi predávajúcich akcionárov a odobrenie vládou. Ministerstvo hospodárstva sa snaží, aby sa proces predaja ukončil v priebehu tohto mesiaca.

Štatistický úrad v stredu zverejnil výšku nákladov na pripravované sčítanie obyvateľov Slovenska. Celkovo 670 mil. Sk bude stáť sčítanie obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutoční od 19. mája do 10. júna 2001. Na odmeny sčítacích komisárov je vyčlenená čiastka 130 mil. Sk.

Udalosťou stredajšieho dňa bol a prevod časti akcií Slovenskej plavby a prístavov (SPaP) na mestá Bratislava a Komárno. Bratislava a Komárno tak na základe utorkového rozhodnutia Výkonného výboru FNM dostali do svojho vlastníctva 7,01 % a 3 % akcií SPaP. Privatizácia SPaP by mala podľa rozhodnutia vlády pokračovať vypísaním verejnej súťaže na zvyšných 87 % akcií vo vlastníctve FNM. Podľa pôvodných odhadov ukončenie celého procesu privatizácie možno očakávať približne v apríli tohto roka.

Vláda v stredu súhlasila so zvýšením štátnej dotácie pre podniky autobusovej dopravy, pričom so zvýšením dotácie sa zvýšia poskytované zľavy pre študentov a následne sa zníži výška žiackeho cestovného. Minister Jozef Macejko predložil vláde v stredu tri alternatívy zvýšenia rozsahu žiackych zliav, a teda zníženia cestovného, s presným vyčíslením dotácie potrebnej pre 17 podnikov Slovenskej autobusovej dopravy a dvoch súkromných dopravcov. Rezort financií sa zaviazal vykryť dotáciu pre podniky verejnej autobusovej dopravy s účinnosťou od 1. apríla. O objeme navýšenia dotácie rozhodne vláda na budúcotýždňovom zasadaní. Prvý variant navrhnutý J. Macejkom predpokladá zachovať súčasný stav platný od 1. februára, ktorý predpokladá udržanie zliav pre študentov cestujúcich na žiacke týždenné a mesačné lístky na úrovni 72,5 % a s dodatočnou dotáciou vo výške 232,6 mil. Sk. Ministerstvo dopravy odporúča prijať druhý variant, v ktorom by zľavy pre študentov vzrástli na 80 % z ceny cestovného a štát by podnikom verejnej dopravy uvoľnil dodatočných 298,7 mil. Sk. Zľavy v autobusoch by sa tak zrovnoprávnili so zľavami platnými na Železniciach Slovenskej republiky. Tretí variant je najviac sociálny, predpokladá totiž zvýšenie zliav pre študentov až na 85,5 %, teda vyššiu zľavu ako pred februárovým zvýšením cestovného a navýšenie dotácie o 380 mil. Sk.

Vo štvrtok Západoslovenské energetické závody (ZSE) prerušili dodávky elektriny Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR). Pohľadávky ZSE voči Železniciam SR dosahujú 506,41 mil. Sk, z toho je 506,13 mil. Sk po lehote splatnosti. ZSE k tomuto kroku pristúpili, pretože podľa nich vzrastá úverová zaťaženosť podniku a je ohrozené uhrádzanie faktúr voči elektrárňam. Pred dvoma týždňami odpojili ZSE od elektrického prúdu aj komárňanské lodenice. Časť železníc bola ešte aj v piatok napriek náhradnej dodávke elektriny bez prúdu.

Zdá sa, že Slovensko po spoločnosti U.S. Steel začínajú objavovať aj investori takých rozmerov ako je najväčší svetový výrobca hliníka Alcoa. Ten prejavil záujem o vstup do firmy Slovalco v Žiari nad Hronom. Ponuka by sa tak mohla stať výzvou pre plánované prevzatie Slovalca nórskou spoločnosťou Norsk Hydro, ktorá už v Slovalcu vlastní 14,5-percentný podiel. Ďalším akcionárom Slovalca je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá vlastní 10 % akcií. Obidve spoločnosti už niekoľko mesiacov rokujú so slovenskou vládou o zvýšení ich akciových podielov a následnom získaní majority. Alcoa uviedla, že nechce kúpiť Slovalco, ale holdingovú spoločnosť ZSNP. Nie je zatiaľ jasné, či by mal americký investor záujem o ZSNP aj bez Slovalca. FNM vlastní v ZSNP 74-percentný podiel, kým ďalších 7,7 % vlastnia Slovenské elektrárne. Privatizáciu štátneho podielu v ZSNP však musí schváliť slovenská vláda. Zdroje z odvetvia uviedli, že ZSNP sa bude snažiť ukončiť rokovania s EBOR a Norsk Hydro do konca marca, takže materská spoločnosť bude môcť využiť výnosy z potenciálneho predaja Slovalca na krytie splatného dlhu. Zadlženosť ZSNP sa odhaduje na približne 4 mld. Sk, kým nominálna hodnota podielu firmy v Slovalcu predstavuje viac ako 5,5 mld. Sk. Podľa predbežných výsledkov dosiahlo Slovalco vlani čistý zisk 1,03 mld. Sk pri výrobe v hodnote 12,24 mld. Sk. Zástupcovia amerického hlinikárskeho koncernu Alcoa navštívili ZSNP v polovici februára a prezreli si výrobu. Ekonomické informácie im však nórski spolumajitelia Slovalca, nosného dcérskeho podniku ZSNP, neposkytli.

Šokujúca je informácia zo štvrtka, podľa ktorej celkové náklady na realizáciu opatrení proti zavlečeniu a šíreniu BSE na Slovensku dosiahnu v priebehu tohto a budúceho roka zhruba 915 mil. Sk. Toto číslo ešte nezahŕňa napríklad proexportné dotácie na vývoz hovädzieho dobytka, či kompenzácie pre chovateľov za dopady spôsobené v dôsledku klesajúcej spotreby hovädzieho mäsa. Časť tejto straty by mali chovatelia znášať sami, časť by však mal kompenzovať štát. EÚ na straty spôsobené šírením BSE vyčlenila zo svojho rozpočtu 975 mil. eur, avšak celkové straty do roku 2005 sú odhadované až na 3,5 mld. eur. EÚ teda kompenzuje poľnohospodárom zhruba tretinu strát spôsobených krízou BSE. Na Slovensku ale chovatelia o kompenzácie zatiaľ nežiadali.

Najdôležitejšou správou z oblasti kapitálového trhu bolo bezpochyby piatkové rozhodnutie o fúzii BCPB a RM-S, keď Burzová komora BCPB na svojom zasadnutí zlúčenie týchto dvoch inštitúcií schválila. RM-S by mal formou nepeňažného vkladu do základného imania BCPB získať 16-percentný podiel na základnom imaní burzy. Burzová komora BCPB v piatok rozhodla, že na mimoriadnom valnom zhromaždení odporučí akcionárom burzy, aby hlasovali za vstup nového akcionára. V súčasnosti sú piatimi najväčšími akcionármi bratislavskej burzy Fond národného majetku SR, Všeobecná úverová banka, Slovenská poisťovňa, Investičná a rozvojová banka a Slovenská sporiteľňa.