Uplynulý týždeň by sa dal v porovnaní s predchádzajúcim nazvať chudobným na udalosti, ale ratingové agentúry nemôžu každý týždeň meniť Slovensku výhľad. A tak nám na tento týždeň zostali správy, medzi ktorými dominovala časť výročnej správy Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) venovaná Slovensku ako aj nové skutočnosti v oblasti privatizácie.

EBOR v utorok vo svojej výročnej správe o tranzitívnych ekonomikách oznámila, že Slovensko musí vykonať viac opatrení v oblasti sprísňovania fiškálnej politiky a reštrukturalizácie sociálneho systému, ak chce dosiahnuť posilnenie verejných financií. V správe EBOR sa uvádza, že Slovensko dosiahlo povzbudzujúce výsledky v oblasti reformy verejných financií. Pokles fiškálneho deficitu dosiahnutý v roku 1999 však podľa banky nebude pokračovať, pretože náklady na reštrukturalizáciu a výdavky na sociálnu sieť sú vysoké. EBOR upozornila aj na vysokú mieru nezamestnanosti a na riziko zvýšenia plánovaného deficitu štátneho rozpočtu na budúci rok až na 46,7 mld. Sk, ak sa do rozpočtu zahrnú náklady na výstavbu diaľnic.

Ministerka financií Brigita Schmögnerová v pondelok oznámila, že konečná zmluva o privatizácii majoritného podielu v Slovenskej sporiteľni, a.s. (SLSP) by sa mala podpísať začiatkom januára. Pritom Ministerstvo financií SR chcelo sprivatizovať banku do konca tohto roku. Podľa správ z trhu majú záujem o podiel v sporiteľni rakúske banky Bank Austria a Erste Bank a talianska banka UniCredito Italiano. B. Schmögnerová v utorok potvrdila, že tri bankové inštitúcie, ktoré prejavili svoj predbežný záujem o privatizáciu SLSP, majú na predloženie finálnej ponuky na privatizáciu najväčšej slovenskej banky čas do začiatku decembra.

Vodárne a kanalizácie (VaK) by sa mali začať privatizovať začiatkom budúceho roka. Porada ekonomických ministrov v pondelok na svojom rokovaní odporučila materiál s pripomienkami, podľa ktorých by sa privatizačný proces týchto spoločností mal spustiť od februára 2001. Transformácia a privatizácia VaK by mala byť ukončená v roku 2002. Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová je presvedčená, že vláda odsúhlasí pripomienky ekonomických ministrov, ktorí sa zhodli na transformácii VaK prostredníctvom zákona o veľkej privatizácii. Majetok VaK by tak mal prejsť bezodplatným prevodom na obecné vodárenské spoločnosti. Materiál predpokladá vytvorenie 14 takýchto spoločností.

Do verejnej súťaže na poskytovanie poradenských služieb pri transformácii a privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, š.p. (SPP) sa zatiaľ prihlásilo 21 subjektov, pričom medzi nimi sú takmer všetky veľké investičné banky. Z prihlásených kandidátov si doteraz súťažné podklady vyzdvihlo sedemnásť spoločností. Uchádzači sa v utorok stretli na „hearingu“, ktorý sa konal na pôde Ministerstva hospodárstva SR. Možnosť prihlásiť sa do tendra trvá do 30. novembra, kedy sa zverejní zoznam všetkých kandidátov.

Podľa správ zo spoločnosti MOL sa akvizícia podielu v Slovnafte finančne uzatvorí do začiatku decembra. MOL upísal novoemitované akcie Slovnaftu a kúpi existujúce akcie od súčasných akcionárov s cieľom dosiahnuť plánovaný podiel 36,2 % po registrácii nových akcií na Slovensku.

Realizácia formálnych náležitostí potrebných k prevzatiu vedenia spoločnosti Steel Košice americkým investorom U.S. Steel si vyžiada ešte niekoľko dní. Presný termín, od ktorého začne plynúť avizovaná sedemdňová lehota na doručenie zmlúv a prevod financií, zatiaľ nie je podľa hovorcu VSŽ možné určiť. Po ukončení transakcie s U.S. Steel bude VSŽ uhrádzať nevyplatené dividendy v celkovej sume 191 mil. Sk. Ide o dividendy za roky 1993 – 1997, ktoré pre nedostatok prostriedkov v roku 1998 neboli vyplatené. Z celkovej sumy 191 mil. Sk predstavujú viac ako 180 mil. Sk neuhradené dividendy pre akcionárov s dividendou nad 100 tis. Sk.

Vedenie Fondu národného majetku SR (FNM) sa bude snažiť presvedčiť vládu, aby umožnila výmenu dlhopisov FNM za časť akcií bonitných podnikov. Podľa prieskumu vykonaného fondom má totiž o výmenu záujem viac ako 20 % majiteľov dlhopisov. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, majitelia dlhopisov by pri použití prostriedkov z privatizácie okrem iného privítali ich použitie na rozvoj ekonomiky (88 %), na reformu dôchodkového systému (63 %), na splácanie štátneho dlhu (27 %) a na programy približujúce Slovensko k NATO a k EÚ (25 %).

Od 20. novembra by sa malo začať prvé kolo výmeny akcií spoločnosti Slovnaft z portfólia FNM za dlhopisy fondu. Celkovo je na výmenu určených 500 tis. kusov akcií, čo predstavuje 3,036-percentný podiel. Výmena by sa mala uskutočniť formou osobitnej aukcie, ktorú vyhlási riaditeľka RM-Systému. Prvé kolo potrvá do 1. decembra a akcie budú môcť získať len fyzické osoby vlastniace jeden dlhopis. Minimálna predajná cena jednej akcie pre prvé kolo bola určená na 1299 Sk. Podľa vyjadrenia prezidenta FNM Jozefa Kojdu nebude prvé kolo výmeny dlhopisov FNM za akcie Slovnaftu úspešné. Fond však avizoval aj druhé a tretie kolo výmeny, kde je pripravený znížiť určenú minimálnu predajnú cenu.

Podľa predbežného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 je na podporu malého a stredného podnikania prostredníctvom programov realizovaných Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania vyčlenených 50 mil. Sk. Agentúra však bude požadovať ešte minimálne 15 mil. Sk, aby okrem piatich schválených programov mohla v budúcom roku realizovať aj ďalšie dva programy, program implementácie systémov riadenia kvality a program transferu technológií.

Výraznej kritike podrobili členovia Výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie stav a podporu malého a stredného podnikania na Slovensku. Pri prerokovávaní Správy o rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v roku 1999 sa poslanci zhodli na nedostatočnom plnení definovaných úloh týkajúcich sa tejto oblasti hospodárstva. Podľa poslanca Pavla Prokopoviča nesú zodpovednosť za tento stav predovšetkým Ministerstvo financií SR (MF) a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. MF pripravuje podľa P. Prokopoviča daňové zákony, v ktorých absentujú pre malých a stredných podnikateľov motivačné faktory.

Železnice SR (ŽSR) zvýšia od nového roku tarify v nákladnej preprave o 12 % s výnimkou tranzitnej prepravy. Vzhľadom na rastúcu previazanosť slovenskej ekonomiky s Európskou úniou sa namiesto švajčiarskeho franku stane novou tarifnou menou ŽSR euro. Priemerné cestovné v osobnej ŽSR by sa malo od polovice februára roku 2001 zvýšiť o 15 %, respektíve o 13 % pri súčasnom uplatnení zmeny štruktúry poskytovaných zliav. Znížená objednávka štátu na výkony železníc o 4,8 % by sa mala riešiť vyňatím vlakov kategórie IC a EC zo zoznamu štátom regulovaných cien a vytvoriť primerané podmienky pre dosiahnutie ich ziskovosti.

Rozprúdila sa aj diskusia o budúcnosti Eximbanky SR, o ktorej opodstatnenosti zapochyboval podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Podľa neho totiž vzhľadom na svoju veľkosť podporuje len malú časť slovenského exportu. Podľa guvernéra Eximbanky plní táto inštitúcia v každej krajine z hľadiska podpory vývozu nezastupiteľnú úlohu. Jej existencia je nevyhnutná najmä z dôvodu podpory vývozu produktov, ktorý často kopíruje štátny záujem. Ide najmä o podporu samotnej domácej výroby s cieľom zvýšiť zamestnanosť, podporu vývozu produktov špeciálnej výroby, ako aj snahu zabezpečiť pozitívny vývoj obchodnej bilancie. Podľa jeho slov má prakticky každá krajina vo svete jednu alebo viac inštitúcií charakteru slovenskej Eximbanky, čo znamená, že ak by ju Slovensko nemalo, bolo by raritou vo svete. Eximbanka SR podporila za deväť mesiacov svojimi poisťovacími a bankovými aktivitami vývoz za 19 mld. Sk, čo predstavuje približne 4,8 % celkového vývozu SR. Do konca tohto roka chce Eximbanka podporiť export v celkovej hodnote 25 mld. Sk, v budúcom roku ráta s hodnotou okolo 22 mld. Sk. Vláda vo štvrtok schválila budúcoročný rozpočet Exportno-importnej banky SR.