Boj vlády proti korupcii sa začal v roku 2000, keď bol vypracovaný a na 106. zasadnutí 21. júna 2000 schválený Národný program boja proti korupcii. Jeho hlavné piliere tvorí eliminácia miest možného vzniku, zvýšenie rizika korupčného správania a zvýšenie citlivosti verejnosti voči korupcii. Z programu vychádzajú akčné plány jednotlivých rezortov, ktoré ministerstvá plnia priebežne. Dosť úloh zostalo len formálnymi záväzkami. Z toho, čo si

vláda dala za cieľ, splnila asi polovicu, negatívnym javom je zbyrokratizovanie plnenia plánu.

Centrálna koordinačná jednotka boja proti korupcii so svojím riadiacim výborom má analytickú a – vyzerá to tak – aj formálnu funkciu. Jej riadiaci výbor zasadal naposledy v marci 2001.

Základom prístup k informáciám

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa stal odrazovým mostíkom k ďalšiemu zvyšovaniu transparentnosti vo verejnom živote. Platí od roku 2001 a napriek počiatočným problémom je momentálne v praxi uplatňovaný, hoci dostať sa k istým informáciám je stále veľmi ťažké. Ide napríklad o informácie o štátnej pomoci a riadení štátnych spoločností, o privatizácii atď. V tom istom roku vstúpil do platnosti tzv. zákon o praní špinavých peňazí. Expertmi veľmi pozitívne hodnotené je zverejnenie obchodného registra na internete. Zákony o štátnej a verejnej službe vláda tiež pokladá za jeden z dôležitých krokov v boji s korupciou. Zlepšila sa aj kontrola rozpočtových prostriedkov, prostriedkov EÚ, predtým však museli padnúť hlavy niektorých politikov. Aj novela zákona o verejnom obstarávaní zjasnila prostredie. Systémové zmeny sa neudiali na katastrálnych úradoch ani na súdoch, hoci tu bol prijatý Sudcovský kódex. Konečne bol zvolený ombudsman, verejný ochranca práv, z hľadiska vlády kandidát opozície. Zatiaľ sa jeho vplyv na zníženie korupcie nedá posúdiť. Plnenie ďalších úloh zostane už na pleciach novej vlády, a to najmä vytváranie špeciálnych skupín a prokurátora na boj proti korupcii.

Pozitívne výsledky programu zatieňuje nedostatok reforiem v oblastiach, kde sú nevyhnutné. Žiadnymi zmenami neprešla napríklad imunita poslancov, ustanovenia o konflikte záujmov. Malé korekcie sa udiali v orgánoch pôsobiacich v oblasti boja proti korupcii, v školstve a zdravotníctve sa potrebné reformy neuskutočnili.

Transparency International Slovensko (TIS) oslovila renomované osobnosti ekonomického a spoločenského života, aby sa zapojili do projektu Protikorupčné minimum (PKM). Tridsaťšesť expertov hodnotilo 20 pozitívnych a 20 negatívnych opatrení z hľadiska vplyvu na korupciu. Podľa výsledkov bol zostavený súbor 29 opatrení, ktoré sú návrhmi na zefektívnenie boja proti korupcii. Každému odborníci pridelili určitú váhu, a tak bolo vybratých 15 priorít. Tie TIS ponúkla politickým stranám na zapracovanie do svojich politických programov.

Ochota spolupracovať

Ku PKM sa prihlásilo 12 z 15 strán. HZD, HZDS a SMK si vypracovali problematiku vo volebných programoch bez spolupráce s mimovládnymi organizáciami. Projekt bude pokračovať monitorovaním predvolebných sľubov počas nasledujúcich štyroch rokov.

Niektoré strany sa problémom úplatkárstva zaoberajú vo veľkom rozsahu, iné nie. Odstránenie korupcie považuje za dôležité najmä pravica, ich volebné programy sú prepracované. Ako ťažiskový cieľ si problematiku určili konzervatívci. Naopak, ľavica skĺzla len k všeobecným hodnoteniam bez konkrétnych opatrení.

ANO vytvorila protikorupčne orientovaný volebný program, ktorým sa hlási k celému projektu PKM a bude ho „všemožne podporovať“. Navrhované opatrenia sa týkajú prijatia zákona o konflikte záujmov verejných činiteľov, eliminácie možnosti vzniku korupcie v polícii, na prokuratúre a súdoch a ďalších šiestich priorít z PKM. Pripájajú aj vlastné opatrenia, a to prijatie zákona o lobingu, zabezpečenie transparentného nakladania s majetkom, ktorý spravuje Slovenská konsolidačná, a. s., znižovanie colných príjmov, modernizáciu a zefektívnenie colnej správy.

KDH si tiež ako jednu z priorít určilo prijatie zákona o konflikte záujmov, zákona upravujúceho transparentné financovanie politických strán, potlačenie nekorektnosti v radoch polície a ďalšie. Napriek podpore prijatia zákona o konflikte záujmov sa nezmenil postoj strany k prijatiu takého zákona, ktorý zachováva poslanecký mandát osobám vymenovaným do politických funkcií vo výkonnej moci. Pre kresťanských demokratov je dôležité aj zjednodušenie daňovej legislatívy, právna úprava lobingu či vznik delegačných senátov. KDH je príkladom toho, že strany od všeobecných deklarácií prechádzajú k návrhom konkrétnych opatrení.

SDKÚ venuje problematike vo svojom volebnom programe veľký priestor, určuje konkrétne opatrenia v oblasti školstva, prístupu k informáciám, licenčnej politiky, správneho konania. Osobitnú pozornosť venuje priestupkovému právu. V programe však absentujú návrhy smerujúce k zvýšeniu transparentnosti politického prostredia, napríklad v problematike konfliktu záujmov alebo financovania strán.

Smer medzi svoje priority zaraďuje riešenie korupcie zasahujúcej do všetkých sfér a ovplyvňujúcej chod štátu. Vyjadruje sa v zmysle „zavedenia poriadku“ do jednotlivých oblastí, ako je lieková politika, súdne konanie, licenčná politika, dotácie, prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, zavedenie informačných systémov do sociálnej oblasti.

HZDS chce zlepšiť financovanie zdravotníctva tak, aby nedochádzalo k neustálemu zadlžovaniu, zabezpečiť kontrolný systém rozpočtových zdrojov, realizovať reformy občianskeho, trestného a pracovného práva, odbúravať byrokraciu, zvýšiť efektívnosť výberu daní. Napriek týmto a ďalším opatreniam problematika boja proti korupcii nepatrí k ťažiskovým témam strany. Pri niektorých záväzkoch chýbajú konkrétne návrhy.

SMK, hoci sa neprihlásila do projektu PKM, uvádza vo volebnom programe viacero opatrení, nie všetky sú však dostatočne presné. Zdôrazňuje iba niektoré oblasti, napríklad zdravotníctvo, prostriedky z EÚ, zníženie paternalistickej úlohy štátu, zjednodušenie právnych noriem, zavedenie inštitútu vyšetrovacieho sudcu, zefektívnenie orgánov činných v trestnom konaní. Nezaoberá sa verejným obstarávaním, kontrolou samospráv, len čiastočne konfliktom záujmov.

OKS vymedzuje opatrenia týkajúce sa dotácií, záruk za úvery, otvorenosti systému zdravotnej starostlivosti, kontroly činností verejnej správy, zjednodušenia správneho poriadku. Dôležité je pre nich sprehľadnenie kritérií pre možnosť vstupu na trh, adresná zodpovednosť, nezávislá kontrola. Nevenujú sa problematike katastra nehnuteľností, kontroly štátnych podnikov.

SDĽ a SOP sa tiež prihlásili k PKM, úprava protikorupčných opatrení však nie je prioritou ich volebného programu. Návrhy sú skôr všeobecné, ako vlastné špecifikum uvádzajú určenie transparentných pravidiel na predaj a prenájom štátnej pôdy.

Kastlík:

Priority protikorupčného minima

1. Prijať prísny a vynútiteľný zákon o konflikte záujmov.

2. Zvýšiť kriteriálnosť a transparentnosť licencií, subvencií, dotácií, garancií a pod.

3. Obmedzovať zásahy štátu do ekonomiky a zvýšiť kriteriálnosť a transparentnosť pri ich poskytovaní.

4. Rozšíriť projekt Súdny manažment na všetky súdy.

5. Odstraňovať súdne prieťahy a duplicity.

6. Zásadne riešiť korupciu v polícii, na prokuratúre a súdoch.

7. Posilniť kontrolu samosprávy.

8. Zefektívniť prácu na súdoch.

9. Sfunkčniť kontrolný systém verejnej správy.

10. Zverejňovať podrobné informácie o čerpaní predvstupových prostriedkov.

11. Zjednodušiť správne konanie.

12. Zefektívniť katastre nehnuteľností.

13. Zlepšiť kontrolu štátnych podnikov a akciových spoločností a poskytovať informácie o ich hospodárení.

14. Uskutočniť potrebné reformy v zdravotníctve a prijať protikorupčné opatrenia.

15. Zvyšovať transparentnosť financovania politických strán.