Po jeho transformácii na „odbytisko tovarov“ komerčnými spoločnosťami už ani nehovoriac. Áno, rozvoj Internetu závisí od jeho bezpečnosti – od spôsoboch jeho zabezpečenia. A o tom si dnes povieme.
Prakticky každý šifrovací systém vznikol z vnútorných potrieb nejakej vlády. Už aj Július Cézar používal jednoduchú kryptografiu vo svojej vojenskej pošte – každé písmeno posúval o tri naspäť v abecede. Taktiež aj dnešné kryptografické systémy vznikli v lone Vlády. V skutočnosti existujú dva základné typy šifrovania. Jeden založený na tajnom hesle (podobne ako Cézarov systém), ktorého kľúčovým nedostatkom je fakt, že heslo sa dá pomerne ľahko zistiť pri jeho posielaní druhej osobe a teda k čím viacej ľudí sa dostane, tým väčšie je riziko „prezradenia“. Navyše, kódovacie heslo sa dá vypočítať na základe hesla na rozkódovanie a naopak. Tieto chyby sú eliminované druhým typom šifrovania – šifrovania na základe asymetrických kľúčov. Jeho najväčšou výhodou je možnosť využitia tohto systému aj na elektronické podpisovanie. Funguje na princípe dvojice kľúčov – každý má jeden verejný (ktorý sa môže voľne šíriť) a jeden súkromný. Teda dokument zakódovaný verejným kľúčom sa dá rozkódovať len súkromným (funkcia kódovania – keď chce niekto poslať niečo len mne, zakóduje to mojim verejným kľúčom, a jediný, kto to môže prečítať som ja s mojim súkromným kľúčom) a dokument zakódovaný súkromným kľúčom sa dá rozkódovať len verejným (funkcia podpisu – fakt, že sa dokument dá rozkódovať mojim verejným kľúčom znamená, že ja som ho musel zakódovať mojim súkromným kľúčom, ktorý vlastním len ja). Matematicky, verejný kľúč je násobkom mnohých prvočísel, ktoré tvoria súkromný kľúč. V zásade je ľahko vynásobiť čísla spolu, tvoriac nejaké číslo, no omnoho náročnejšie je rozložiť veľké číslo na prvočísla. A to robí tento systém (zatiaľ) neporazeným.
Do internetu sa táto moderná kryptografia dostávala len veľmi pomaly, hlavne americká vláda si kódy dôsledne chránila, lebo to vnímala ako dôležitú zbraň a hlavne náskok pred ostatnými krajinami. Napríklad systém PGP vznikol dostaním sa kópie zdrojového kódu amerického kódového systému (ktorý bol voľne dostupný, aby si ľudia mohli preveriť jeho spoľahlivosť) do Európy, kde z toho urobili freeware. Bez tohto, možno trochu potmehúdskeho ťahu by obchod cez internet (a teda aj príjem pre americkú vládu) nebol taký bezpečný a rozšírený. Nabudúce o šifrovacích štandardoch…