Kontroverzná zásada „trikrát a dost“ je novým inštitútom v slovenskom trestnom kódexe. Lepšie povedané, bude, ak novelu podpíše prezident. V tom prípade by mala platit od zaciatku septembra.

O co v nej vlastne ide? Pri spáchaní závažného trestného cinu po tretí raz caká páchatela jasný a prísny trest. Oproti pôvodnému zneniu návrhu novely si poslanci Národnej rady SR vynútili isté zmeny. Páchatelovi tak už nehrozí absolútne doživotie, ale podla svojho dobrého vedomia a svedomia a po posúdení okolností prípadu môže sudca zmiernit verdikt na 25 rokov. Právoplatne odsúdený clovek je však zákonom zbavený možnosti podmienecného prepustenia z väzenia. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic sa pre médiá vyjadril, že väzba má chránit spolocnost pred recidivistami. „Ak by táto zásada platila už v minulosti, mohlo sa predíst mnohým násilným trestným cinom,“ konštatoval D. Lipšic.

Netransparentná a nesprávna

Schváleniu predchádzala v parlamente búrlivá diskusia o tom, ci je zásada „trikrát a dost“ spravodlivá, alebo nie. O názor PROFIT požiadal vedúceho Katedry trestného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave Vladimíra Cecota:

„Je viac dôvodov, preco so zásadou ‚trikrát a dost‘ nesúhlasím. Po prvé nespadá organicky do systému trestov v našom Trestnom zákone. Jeho zavedením sa zásadne mení úcel trestu. Stráca sa jeho výchovný význam a zavádza sa sankcný význam. Problémom teda je, že poslanci novelizovali zákon od § 30 a zabudli sa vrátit k § 23 – úcel trestu, pretože zvýšením sankcie už nemôže pôsobit výchovne. Trest má totiž význam len vtedy, ak ‚odsúdený vidí na konci tunela svetielko‘ a má nádej, že v prípade dobrého správania sa svetielko pre neho stane realitou.

Sudca má pri každom prípade posudzovat velmi individuálne tak skutky, ako aj páchatelov. Pretože tí nikdy nie sú rovnakí. Niekto je lepší, iný zasa horší, jeden ho spáchal z vypocítavosti, druhý z nedbanlivosti, iný prehliadol nebezpecenstvo. Ci dá doživotie alebo 25 rokov, závisí len od neho. Je to však na zamyslenie, pretože poslanci hodili zodpovednost na sudcu. Pochopitelne, tým vytvorili aj väcší priestor na korumpovanie súdnictva.

Problém je aj integrácia do Európy. Popri integrácii ekonomiky a sociálnej sféry musí nastat aj integrácia práva, takže aj trestného práva. Namieste je teda otázka: Ked pôjdeme do Európy, bude sa ona prispôsobovat nám alebo my jej? Nikde v Európe totiž zásada ‚trikrát a dost‘ neexistuje, možno ešte nieco podobné majú vo Velkej Británii. Tento systém je cisto americký – kalifornský. Ak budeme teda v EÚ a bude sa integrovat aj trestné právo, musí sa vytvorit taký dokonalý systém, aby boli vo všetkých štátoch únie približne rovnaké podmienky na tresty, na ich výkon, aby páchatel nemigroval páchat trestnú cinnost do toho štátu, kde je to prenho výhodnejšie.“

Doplatia na to obcania

„Spolocnost neochránime vysokými trestami, pretože násilie plodí dalšie násilie. Spolocnost ochráni to, že orgány cinné v trestnom konaní nebudú vyšetrovat prípady desat rokov, ale skrátia cas od spáchania po potrestanie. Potom sa splní význam trestného konania. Ak sa totiž prípady vyšetrujú viac rokov, obcan stráca dôveru v štátne orgány. Ciže ochrana obcana sa zakladá na dokonalejšom, najmä rýchlejšom a efektívnejšom trestnom konaní.

Najväcšie obavy sú z toho, že sa podstatne zvýšia náklady na väzenstvo. Ved predsa jeden den jedného väzna stojí štát približne tisíc korún. A tu hovoríme o 25 rokoch až doživotí. Takže v konecnom dôsledku je potrestaná spolocnost. My budeme musiet platit za jeho pobyt vo väzení. Dokonca si myslím, že humánnejší trest ako ‚trikrát a dost‘ v tomto chápaní je trest smrti. ‚Trikrát a dost‘ je nehumánnejší z hladiska cloveka, pretože odsúdený stráca nádej. A je tu ešte jedna velmi aktuálna otázka, ktorá sa pravdepodobne stane predmetom podania na Ústavnom súde SR s cielom preskúmat jej súlad s Ústavou SR. Tou otázkou je retroaktivita. Náš právny systém ju nepripúšta. Ak niekto spácha jeden trestný cin, je odsúdený. Ak spácha druhý, je tiež odsúdený. Spácha tretí a nebude odsúdený len za tento skutok, ale aj za predchádzajúce, ktoré spáchal v minulosti. Ciže sa posudzuje dozadu. A to je nesprávne. Ved on si už predchádzajúce dva tresty odsedel. Omnoho logickejšie je potom hovorit o recidíve. Prípadne o obzvlášt nebezpecnej recidíve. Pretože takýto inštitút v našom Trestnom zákone existuje. Takže aj z tohto hladiska je ‚trikrát a dost‘ zbytocný trest. Ved pri recidíve takisto existuje výnimocný trest, ktorým je doživotie. Je to len ‚módny podvrh‘, na ktorý doplatia obcania, pretože financovat cloveka, ktorý bude vo väzení, budú danoví poplatníci. A to je velmi drahá ochrana spolocnosti.“

Trestné ciny, pri ktorých po tretom

nasleduje 25 rokov alebo doživotie:

Teror, terorizmus, nedovolené prekrocenie štátnej hranice alebo všeobecné ohrozenie, ohrozenie bezpecnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla,

zavlecenie vzdušného dopravného prostriedku do cudziny, založenie, zosnovanie a podporovanie zlocineckej a teroristickej skupiny, cast ustanovení o nedovolenej výrobe a držbe omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovanie s nimi, výroba detského pornografického diela, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s detmi, vražda, ublíženie

na zdraví, zavlecenie do cudziny, lúpež, branie rukojemníka, vydieranie, hrubý nátlak, znásilnenie,

sexuálne násilie a zneužívanie, obchodovanie s detmi.