Investori podľa nedávneho vývoja trhu pomaly prestávajú veriť, že sa stredoeurópske krajiny rýchlo priblížia k bránam eurozóny. Vzhľadom na to uskromňujú svoje očakávania. Hlavné stredoeurópske krajiny zaznamenali v poslednom čase rozpory okolo budúcej podoby štátneho rozpočtu, čo posilnilo špekulácie investorov, že sa krajiny dostatočne nesnažia obmedziť narastajúce deficity. Úrokové sadzby v Poľsku a Maďarsku v súčasnosti naznačujú, že pravdepodobnosť vstupu do eurozóny pred rokom 2009 až 2010 je pomerne nízka. Počas tohto roka pritom krajiny predpokladali, že majú veľkú šancu vstúpiť do eurozóny v rokoch 2007 až 2008.

Analytici väčšinou skúmajú v príslušných forwardových kontraktoch, ako budú vyzerať o päť rokov sadzby na päťročné pôžičky. Tieto sadzby najlepšie naznačujú, ako sa budú o päť rokov líšiť úrokové sadzby v kandidátskych krajinách a eurozóne. V Poľsku sa tieto forwardové sadzby dostali zhruba 1,25 % nad úroveň sadzieb v eurozóne, kým na začiatku roka boli vyššie o necelých 0,5 %. V Maďarsku sa tento úrokový diferenciál rozšíril zhruba na 1 % z 0,65 %. „Vzhľadom k tomu, na akej úrovni sú teraz v Poľsku a Maďarsku päťročné forwardové sadzby na päťročné pôžičky, dá sa povedať, že trh dáva vstupu do eurozóny pred rokmi 2009 až 2010 veľmi malú šancu,“ povedal Adam Slater, analytik rozvíjajúcich sa trhov zo spoločnosti Crédit Agricole Indosuez. V ČR a na Slovensku sa uvedený úrokový diferenciál v posledných týždňoch rozšíril zhruba na 0,1 %, respektíve 0,15 %. Počas tohto roka pritom už klesol až na nulu.

Jedno z maastrichtských kritérií vstupu do eurozóny hovorí, že kandidáti musia stlačiť rozpočtové deficity na 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Poľská vláda plánuje, že rozpočtový schodok dosiahne v budúcom roku 5,3 % HDP. Maďarsko predpovedá pre tento rok deficit na úrovni 4,8 % HDP a trojpercentný cieľ chce dosiahnuť v roku 2006. V Českej republike rozpočtový schodok v tomto roku zrejme presiahne 7 % HDP a v roku 2006 má klesnúť na 4 % HDP.