Európska centrálna banka (ECB) je na svojom štvrtkovom zasadaní pod tlakom, aby ukázala, že dokáže zastaviť grécku fiškálnu krízu a nedovoliť, aby sa rozšírila na ďalšie krajiny eurozóny. Investori pritom chcú vidieť, že ECB má v rukáve ďalšiu muníciu. Keďže ponechanie hlavnej úrokovej sadzby na rekordnom minime na úrovni 1 % je považované za vopred jasnú vec, trhy čakajú na to, čo banka povie o Grécku a čo urobí, aby zabránila šíreniu nákazy do Portugalska, Írska a Španielska.

Analytici osobitne čakajú na náznaky toho, či ECB bude smerovať k použitiu „jadrového úderu“, čiže nákupu gréckych vládnych dlhopisov a prípadne vládnych dlhopisov iných krajín, aby zastavila krízu, ktorá ohrozuje prežitie spoločnej meny. Nákup vládnych dlhopisov je najsilnejšou zbraňou, ktorú ECB má, ale má aj iné možnosti vrátane opätovného zavedenia niektorých núdzových úverových opatrení, ktoré sa snaží postupne rušiť. Európska centrálna banka zastavila požičiavanie dolárov a švajčiarskych frankov a poskytovanie úverov so splatnosťou nad 6 a 12 mesiacov, ale bez veľkého kriku ich môže obnoviť. Európske zákony nedovoľujú, aby ECB nakupovala dlhopisy priamo, tak ako to počas finančnej krízy robili centrálne banky USA a Veľkej Británie. Mohla by však toto obmedzenie obísť a nakupovať dlhopisy z druhej ruky od bánk. Analytici sa však domnievajú, že hoci centrálna banka bude o tejto možnosti diskutovať, pravdepodobne nebude chcieť hneď vyčerpať svoj arzenál. „Ak sa to rozhodnú urobiť, vyzerá to tak, že to bude o niekoľko týždňov a nie dní. Ak by sa však situácia na trhoch mala zhoršovať, potom ECB vyzve na akciu skôr,“ povedal Nick Matthews, analytik RBS.