Európska únia (EÚ) plánuje predložiť nový návrh zákona, ktorý má oživiť trh fúzií a akvizícií v medzinárodnom meradle. Avšak ani v prípade úspešného schválenia nezbaví zákon budúcich kupcov všetkých prekážok a nezavedie hlasovací systém podľa princípu „jedna akcia sa rovná jeden hlas“. Podľa názoru analytikov by sa však o zvyšok mohol postarať samotný trh.

Po nemeckých parlamentných voľbách, plánovaných na 22. septembra, zverejní Európska komisia (EK) návrh, ktorý by mal uľahčiť situáciu budúcim záujemcom o kúpu cudzích firiem. Akonáhle investor získa v niektorom podniku dostatočný podiel na rizikovom kapitále, nebude už musieť čeliť väčšine tradičných foriem rezistencie, ako sú krížové vlastníctvo akcií alebo limity obmedzujúce hlasovacie práva. Zákon navyše predpokladá, že ak bude predstavenstvo chcieť odvrátiť nepriateľskú akvizíciu „nekalými“ prostriedkami, bude na to musieť získať súhlas akcionárov.

Pod tlakom niektorých členských krajín EÚ sa však zákon vôbec nedotkne systému, kde majú akcie jediného podniku rozdielnu hodnotu z hľadiska hlasovacích práv. Predovšetkým vo Francúzsku a Švédku je to obľúbená a účinná bariéra proti nepriateľským akvizíciám. Investori sa však v poslednej dobe začínajú čoraz viac zaujímať o kontrolné mechanizmy jednotlivých firiem, pripomínajú analytici. Predpokladajú, že trh začne postupne uprednostňovať podniky s otvorenou vlastníckou štruktúrou, ktoré ponúkajú za podstúpené investičné riziko aj zodpovedajúci podiel na hlasovaní.

Séria firemných škandálov, predovšetkým kolaps energetickej skupiny Enron a telekomunikačnej spoločnosti WorldCom, prinútila akcionárov k tomu, aby začali viac skúmať vlastnícku štruktúru a spôsob riadenia jednotlivých podnikov. Kým v období akciového boomu na konci 90. rokov sa o túto tému zaujímal iba málokto, súčasný útlm manažérov naopak núti, aby sa snažili neustále zvyšovať návratnosť kapitálu. Firmy budú tiež chcieť zlepšiť svoj obraz v očiach verejnosti, a jedným z dôsledkov by mohlo byť práve odstránenie nerovných hlasovacích práv. Ako uvádzajú analytici, firmy s úzkymi väzbami, často založenými na rodinných vzťahoch, sa obvykle vyznačujú vyššou cenou kapitálu.

„Pre firmy s nejednotnou hlasovacou štruktúrou bude stále ťažšie zabezpečiť si voľné prostriedky prostredníctvom kapitálových trhov. Ak neakceptujú princíp „jedna akcia – jeden hlas“, o ich emisie stratia záujem inštitucionálni investori. Nebudú na seba brať ekonomické riziká, aby potom nechali rozhodovanie na nejakom klane,“ povedal jeden z analytikov.

Mnohé firmy už na podobné obavy zareagovali a privilegované akcie postupne rušia. Napríklad fínsky výrobca mobilných telefónov Nokia zjednotil hlasovacie práva pre všetky akcie už pred rokmi. V poslednej dobe zjednodušili kapitálovú štruktúru okrem iného aj nemecká strojárska firma MAN, softvérový podnik SAP alebo maloobchodná sieť Metro. Taktiež zakladatelia módneho domu Escada sa chcú vzdať kontroly nad firmou a vymeniť svoje preferenčné akcie za obyčajné. Avšak firmy sa ani zďaleka výrazne neponáhľajú so zmenou hlasovacej štruktúry. Zavedením jednotných hlasovacích práv by sa totiž niektoré z nich mohli stať ľahkým cieľom nepriateľskej akvizície. Predstavitelia priemyselného sektora a štátni činitelia sa už nevedia dočkať nového zákona, obmedzujúceho reguláciu fúzií a akvizícií. Na schválenie je však potrebný súhlas väčšiny členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu. Poslední návrh v minulom roku po 12 rokoch príprav stroskotal na nesúhlase Nemecka. EK preto z nového návrhu vyškrtla niektoré najradikálnejšie body a bude presadzovať iba to, čo považuje za realistické.