Trendy v riadení treasury[1]

 

Stredobodom pozornosti v oblasti treasury boli tradične transakčné aktivity: vzťahy s bankou, získavanie zdrojov (zvyčajne krátkodobých) a investovanie prebytočnej hotovosti. V súčasnosti je zameranie treasury oveľa širšie

 

 

 

Je zrejmé, že v posledných rokoch sa úloha treasurera zásadne zmenila. Zmeny v regulácii, posun smerom k centralizácii a technologický pokrok – to sú len niektoré z faktorov, ktoré ovplyvnili rozvoj treasury. Treasury je v súčasnosti kľúčovým nositeľom zmien vo vnútri mnohých firiem, čo sa odráža aj na pozícii podnikového treasurera.

 

Čo je podnikový treasury manažment?

 

Základná definícia treasury hovorí, že ide o tú zložku organizačnej štruktúry, ktorá je zodpovedná za hotovosť firmy a bankové účty. Konkrétna funkcia treasury sa v jednotlivých firmách odlišuje v závislosti od takých faktorov, ako sú:

§          veľkosť firmy

§          geografická pôsobnosť

§          komplexnosť finančných aktivít firmy.

Bez ohľadu na to však všetci treasureri na rôznej úrovni vykonávajú nasledujúce aktivity:

§          riadenie hotovosti (tzv. cash manažment)

§          riadenie vzťahov s bankami

§          riadenie podnikových financií

§          finančná kontrola

§          riadenie rizík

 

Ako sa mení treasury?

 

Stredobodom pozornosti v oblasti treasury boli tradične transakčné aktivity: vzťahy s bankou, získavanie zdrojov (zvyčajne krátkodobých) a investovanie prebytočnej hotovosti. V súčasnosti je zameranie treasury oveľa širšie. Od treasurera sa očakáva, že bude stratégom, ktorý buduje a koordinuje komplexnú podnikovú politiku, ktorá umožní najlepšie možné využitie podnikových aktív ako aj najnovších trendov, služieb a produktov v oblasti treasury. S rastúcou globalizáciou finančného prostredia je treasurer často zodpovedný aj za aplikáciu legislatívy v oblasti správy a riadenia podnikov (tzv. corporate governance).

 

Nositelia zmeny

 

Technológia

 

Úroveň technického pokroku rastie už mnoho rokov exponenciálnym radom. Takýto trend bude zrejme pokračovať aj v blízkej či ďalekej budúcnosti. Už v súčasnosti vidíme, že technológie vo veľmi krátkom čase radikálne zmenili nástroje riadenia treasury.

Mnohé aktivity, ako napríklad spracovávanie platieb, ktoré tradične formovali pozíciu podnikového finančníka sú dnes automatizované. Sofistikované softvérové programy ako je Treasury management systems (TMS) úplne automatizujú všetky základné denné finančné aktivity. Uvedenie vysokorýchlostného internetu na trh znamenalo, že stav na bankových účtoch sa zobrazuje v reálnom čase. Toto malo pre finančníkov veľký význam – dostupnosť informácií v reálnom čase im umožnila prijímať oveľa kvalitnejšie rozhodnutia ako kedykoľvek predtým, či už v oblasti investovania alebo obchodovania so zahraničnými menami.

 

Globalizácia

 

Fenomén globalizácie už prekonal geografické hranice. V mnohých častiach sveta došlo k výraznému odstraňovaniu ekonomických bariér v medzinárodnom obchode. Tento trend je zjavný hlavne v Európe, Severnej Amerike a juhovýchodnej Ázii, kde homogenizácia ekonomických a firemných kultúr susediacich krajín zaznamenáva veľký nárast. Relatívna jednoduchosť pohybu tovarov a služieb cez hranice vyústila do vzniku multinárodných korporácií (MNK), čím sa zvýšila dostupnosť trhov a súčasne aj možnosť využívať cenových diferenciácií medzi krajinami.

Globalizácia viedla mnohé MNK k tomu, aby skoncentrovali svoje finančné aktivity do menšieho počtu lokalít. Treasureri môžu v súčasnosti vykonávať svoje činnosti na diaľku a korporácie sa snažia umiestniť svoje treasury oddelenia do najvýhodnejších lokalít, t.j. tam, kde dosahujú optimálnu kombináciu

prevádzkových nákladov, regulačného prostredia a daňového zaťaženia. Súčasnú vzrastajúcu popularitu outsourcingu je tiež možné považovať za výsledok globalizácie.

 

Ekonomické faktory

 

Ázijská kríza v roku 1997 a globálny ekonomický pokles v roku 2000 spôsobil zníženie objemu medzinárodného obchodu v období rokov 1998 – 2001. Primárnym efektom týchto minikríz pre MNK, najmä tie, ktoré pôsobia na ázijskom trhu, bol pokles prevádzkového zisku.

Treasury, ktoré stálo zoči-voči poklesu a stagnácii prevádzkového zisku firiem, sa začalo viac orientovať na riadenie pracovného kapitálu. Základným princípom riadenia pracovného kapitálu je známy fakt, že „kráľom je hotovosť“. Treasureri snažiaci sa zlepšiť svoj pracovný kapitál by mali podrobne skúmať, odkiaľ prichádza a kam odchádza hotovosť. Práve prehľadnosť je kľúčová pre efektívne riadenie pracovného kapitálu, a preto sa plánovanie cash flow stalo dôležitým nástrojom riadenia treasurera. Presné plánovanie cash flow umožňuje treasurerovi správne stanoviť objem a časový horizont finančných potrieb. Spoľahlivé odhady cash flow môžu pomáhať aj iným súčastiam podniku pri plánovaní ich budúcich aktivít.

 

Regulácia a správa podniku

 

Regulačné zaťaženie firiem v posledných rokoch veľmi vzrástlo. Mnohé krajiny implementovali rozsiahle legislatívne zmeny, ktoré znamenajú zvýšenie regulácie v podnikateľskom prostredí. Väčšina týchto legislatívnych zmien bola zameraná na treasury a jeho aktivity – prevencia finančných podvodov, postupy zostavovanie účtovných výkazov a pod.

Na treasury mali významný vplyv hlavne nasledujúce tri regulačné opatrenia:

 

1.             Zavedenie IAS – Všetky spoločnosti so sídlom v EÚ, ktoré sú kótované na trhu cenných papierov sú povinné zostavovať účtovnú závierku v súlade s IAS/IFRS. Táto povinnosť platí pre zostavovanie výkazov od účtovného obdobia začínajúceho 1. januárom 2005.

Posun k výkazníctvu podľa IAS/IFRS vyžaduje používanie účtovných metód, ktoré vedú k zobrazovaniu verných hodnôt (tzv. fair values) vo firme. Spoločnosti sa museli prispôsobiť rigoróznejšiemu vykazovaniu údajov, aby mali zodpovedajúce informácie potrebné k zostaveniu účtovnej závierky a výkazov podľa IAS/IFRS.

 

2.             „Sarbanes-Oxley act (SOX)“ – bol zavedený v roku 2002 po sérii škandálov v oblasti správy a riadenia podniku a je povinný pre všetky firmy kótované na americkom trhu – teda aj pre zahraničné firmy kótované na americkom trhu, ale aj pre zahraničné firmy s duálnou kotáciou. Základnou požiadavkou SOX je, aby CEO a CFO spoločností osobne zodpovedali za presnosť podnikových účtov, apelujúc na senior manažment, aby bral so všetkou vážnosťou do úvahy spoľahlivosť a transparentnosť účtovných údajov. Podniky musia preukázať, že majú zavedené fungujúce a spoľahlivé kontrolné mechanizmy na to, aby zabránili finančným podvodom. Efektivita týchto kontrol sa hodnotí nezávislým auditom.

 

3.             Basel II, kapitálová primeranosť – aktualizácia pôvodného Basel I z roku 1998 (ktorý stanovuje pravidlo, že komerčné banky by mali viazať kapitál vo výške 8% z hodnoty rizikovo vážených aktív banky) by mala byť podľa predpokladov prijatá formálne do roku 2008.

Podniky silno ovplyvnia zmeny v hodnotení úverového rizika. Banky budú hodnotiť svojich klientov na základe ratingov; výška alokovaného kapitálu bude závisieť od bonity klienta a od objemu požadovaného úveru. Okrem toho sa aj náklady kapitálu budú meniť v závislosti od prehodnocovania rizika. Banky budú revidovať svoju úverovú politiku vo vzťahu k jednotlivým trhovým segmentom, čo môže viesť k tomu, že pri dlhodobých úverových vzťahoch sa môže prístup ku klientom prehodnocovať počas trvania tohto vzťahu.

 

Outsourcing

 

Outsourcing charakterizovaný ako zmluvný vzťah s treťou stranou, ktorá zabezpečuje určité služby (ako napríklad call centrá), postupne preniká aj do oblasti treasury. Mnohé veľké spoločnosti už niekoľko rokov oursourcovali niektoré treasury aktivity cez interné v rámci podniku pôsobiace centrá (tzv. shared service centre, SSC) alebo cez externé tretie strany. Aj mnohé ďalšie treasury aktivity (napr. back office) môžu byť úspešne plne outsourcované. Rozumný rozsah outsourcingu treasury aktivít skracuje čas, ktorý potrebuje treasurer na bežné aktivity a umožňuje mu zamerať sa komplexne na stratégiu treasury.

 

 

 

Štandardný model fungovania treasury

 

S postupným rozvojom treasury sa rozvinul aj model jeho fungovania na základe tzv. najlepších postupov (best practices). Nasledujúce charakteristické črty sú všeobecne uznávané ako základ pre najlepšie postupy pri budovaní dobre fungujúceho treasury:

§          Centralizácia treasury. Centralizácia treasury znižuje prevádzkové náklady a umožňuje dosiahnuť vysoký stupeň kontroly nad finančnými aktivitami firmy. Umožňuje, aby treasurer zastával strategickú pozíciu a tým rozvíjal a koordinoval centrálnu politiku v oblasti treasury, ktorá bude rovnako uplatňovaná v celom podniku. Stupeň centralizácie sa však medzi podnikmi bude navzájom líšiť.

§          Využívanie nástrojov riadenia likvidity. Bankou poskytované nástroje na riadenie likvidity ako cash pooling umožňujú treasurerovi získať dostatočný prehľad o stave hotovosti podniku. To ďalej dáva priestor na zlepšovanie úrovne pracovného kapitálu.

§          Proces optimalizácie. Inštitúcie, ktoré poskytujú služby v oblasti treasury ako sú faktoringové firmy, vnútropodniková banka alebo reinvestičné centrá poskytujú treasurerovi možnosť zjednodušiť mnohé rutinné procesy, čo v konečnom dôsledku prináša nákladovo efektívnejší a výkonnejší treasury manažment.

§          SSC. SSC najčastejšie zabezpečujú aktivity back office (spracovanie platieb, párovanie pohľadávok atď). Z času na čas sa môžu zamerať aj na aktivity front office ako je napríklad obchodovanie s cudzími menami alebo krátkodobý manažment pohotových peňažných prostriedkov v rámci skupiny. Využívanie SSC (vo vnútri firmy alebo externe) umožňuje treasurerovi vykonávať svoje činnosti so strategickým zameraním.

§          Racionalizácia vzťahov s bankami. Mnohé podniky výrazne znížili počty bankových účtov a bánk s cieľom zjednodušiť riadenie likvidity. Obmedzenie obchodných aktivít na menšie množstvo bánk vedie k zníženiu bankových poplatkov z dôvodu väčšieho rozsahu obchodov vykonávaných menším počtom bánk.

 

Ako ďalej v treasury?

 

Štandardný model fungovania treasury, ktorý bol popísaný, sa vyvíjal niekoľko rokov a vo všeobecnosti funguje efektívne. Aj napriek tomu by však bolo naivné očakávať od treasurerov, že budú považovať tento model za dokonalý v každom ohľade. Neexistuje taký model treasury, ktorý by bol vhodný pre každé oddelenie treasury. Bezvýhradne sa spoliehať na takýto model by znamenalo, že podniky budú ignorovať iné vhodnejšie metódy a nezavádzali by inovácie. Väčšina treasury aktivít je centralizovaná a tak aj charakterizovaný model sa vyznačuje silnou centralizáciou. Je však napriek tomu narastajúca centralizácia vždy výhodná? V niektorých prípadoch môže byť centrálne riadené treasury nepraktické. Napríklad spoločnosti, ktoré realizujú veľké množstvá akvizícií považujú budovanie centralizované budovanie treasury za veľmi nákladné. Zavádzanie nových podnikových zložiek vyžaduje významné investície času a peňazí na vybudovanie nových procesov a systémov s cieľom centralizovať treasury resp. zistenie, či sú existujúce systémy v prevzatých podnikoch kompatibilné. Tieto náklady môžu negovať pridanú hodnotu generovanú akvizíciou. Tzv. mäkké náklady ako je odstupné musíme tiež vziať do úvahy. Súčasti firmy, ktoré sú predmetom predaja a majú slabé alebo žiadne treasury, sa môžu stať pre investorov nezaujímavé. V niektorých krajinách ako je Čína alebo Rusko môžu lokálne regulačné rámce obmedzovať treasury aktivity alebo obchodovanie s cudzou menou. MNK, ktoré majú pobočky v takýchto krajinách budú určite potrebovať zriadiť samostatné lokálne treasury oddelenie.

Mnohé črty charakterizujúce centralizovaný model treasury sa neosvedčili, pretože boli nákladné a časovo náročné. Treasurer musí byť opatrný aj výbere osôb alebo inštitúcií, ktoré radia pri organizácii treasury. Banky alebo iní finanční poradcovia – často hlavní obhajcovia centralizácie – majú vlastné záujmy v presadzovaní centralizovaného modelu.

Treasureri by sa mali vyvarovať nadmernému zameraniu na cash manažment. Aktivity cash manažmentu by nemali byť dominantné – mnohé z týchto aktivít je možné zabezpečiť pomerne jednoducho kombináciou TMS a outsourcingu. Príliš veľká alokácia času a zdrojov do cash manažmentu môže viesť k tomu, že sa zameranie treasury veľmi zúži.

Treasury sa stáva čím ďalej tým viac virtuálnym prostredím. Treasurer by si mal túto skutočnosť uvedomiť a rozhodnúť ako najlepšie využiť existujúce technológie vo svoj prospech. Technológie umožňujú, aby ľudia a systémy pracovali na veľkú vzdialenosť a napriek tomu spoločne. Čoraz viac treasury aktivít sa bude outsourcovať. Postupom času diskusie o centralizovanom alebo decentralizovanom modeli zastarajú – treasury budúcnosti nebude štrukturálne ani centralizované ani decentralizované. Úloha treasurera bude strategickejšia a prístup omnoho komplexnejší.

 

 

Ing. Peter Krištofík, Ph.D.

 

/Autor je pracovníkom  Katedry financií a účtovníctva EF UMB v Banskej Bystrici a člen Správnej rady SAF/