Rozdielne ukazovatele celkového fiškálneho deficitu verejnej správy vykazované Národnou bankou Slovenska (NBS) a vládou sú podľa guvernéra NBS Mariána Juska ovplyvnené kurzovými rozdielmi ako aj rozdielnou metodikou vykazovania čistého úveru vláde.

Ako dodal, z hľadiska celkového trendu sa dynamika vývoja čistého úveru vláde zlepšuje. Kým pred niekoľkými mesiacmi predstavovala na medziročnej báze 40 %, teraz poklesla pod 30%. „Dostávame sa na trajektóriu, ktorá podporuje stabilitu menu,“ uviedol. NBS odhaduje, že na konci roka by mal fiškálny deficit dosiahnuť 25 mld. Sk. „Ide o to dodržať zlepšujúci sa vývoj verejných financií a nepodľahnúť prílišnej eufórii, ktorá by bola v tomto okamihu nezdravá,“ uviedol.

Reštrikcie v rozpočte spôsobujú podľa guvernéra problémy podnikovému sektoru v dôsledku zníženia verejných objednávok. „Veľa závisí od schopnosti podnikateľskej sféry saturovať všetky príležitosti a preraziť na zahraničné trhy,“ uviedol. Z hľadiska uvažovaných úverov vláda svojim šetrením vytvára podľa guvernéra priestor pre úvery podnikateľskej sfére. „Znižovaním dopytu zo strany vlády sa vytvára priestor pre úvery podnikateľom,“ uviedol. Dodal, že poskytovanie úverov je možné aj pri súčasnom stave bankového sektora. „Nie je možné zamieňať problémy bankového sektora s problémami vo vybraných bankách. Musíme rozlišovať banky v reštrukturalizácii a banky, ktoré fungujú normálne,“ uviedol.

Na margo procesu reštrukturalizácie bánk uviedol, že prvá etapa sa rozbehla práve v Investičnej a rozvojovej banke, a.s., v nútenej správe (IRB), kde by sa v týchto dňoch by sa mal uzavrieť prevod časti redistribučných úverov do Konsolidačnej banky. „Druhá etapa reštrukturalizácie by mala IRB priniesť do stavu privatizovateľnosti,“ uviedol. Zároveň by mala vytvoriť predpoklady pre reštrukturalizáciu ďalších bánk.