Pred tisíc rokmi sa na území dnešnej Európy formovali krajiny a národy, ktoré sa teraz znova zaoberajú myšlienkami spájania a spolunažívania. Táto paralela je azda na putovnej výstave Stred Európy okolo roku 1000 podstatná. Tak veľmi chce súčasné Slovensko do Európy, v ktorej už dávno je.

Menia sa ľudia, politici, spoločenské zriadenie, nemení sa však priestor, v ktorom sa všetky tieto zmeny uskutočňujú. Je stále ten istý. Ide o kontinent, ktorý nazývame Európa.

Kontakty medzi národmi, či už dnes, alebo pred tisíc rokmi majú a mali rôznu podobu a intenzitu. Podobnosť možno však nájsť vždy a všade, ak ju nájsť chceme. Znova sa po tisíc rokoch chceme stať Európanmi, snažíme sa začleniť vlastne tam, kde sme už boli, prípadne kde sme stále, iba sa zase pred niekoľkými stovkami a desiatkami rokov zmenilo spoločenské zriadenie, ktoré nás na čas do Európy začlenilo, prípadne nás od nej vzdialilo. Čo na tom, že územie dnešnej Slovenskej republiky patrilo raz pod to, inokedy pod iné kráľovstvo či cisárstvo, vždy bolo v Európe. A aj o tom je táto výstava. Mimochodom, v čase okolo roku 1000 väčšina územia súčasného Slovenska patrila pod poľského panovníka Boleslava Chrabrého a menšia časť pod panovníka Štefana, uhorského kráľa. Jeho meč ako symbol moci sa prezentuje na výstave Európa okolo roku 1000.

A možno si viacerí uvedomia, že o Slovákoch či slovenskom obrodení sa začalo hovoriť oveľa neskôr, takže sme sa možno, historicky vzaté, začlenili do kontextu výstavy (ako Slovensko) nelogicky. Na druhej strane však možno práve tento fakt dokladá (najmä z hľadiska ďalekej histórie), že Slovensko je v srdci Európy nielen geograficky, ale aj genealogickými koreňmi. Veď kto z nás je najčistejší Slovák, Maďar, Poliak alebo Čech podľa rodokmeňa? Dokonca ani tí, čo to o sebe vehementne vyhlasujú. Aj spolužitie ľudí, susedov a národov má svoje dejiny.

Stabilita a posilňovanie vplyvu

Kontakty medzi rôznymi národmi pred tisíc rokmi boli takisto rôznorodé, bola iná doba a iný pohľad na vzájomné spolužitie. Krajiny a národy buď spolu obchodovali, alebo sa lúpežne prepadávali, prípadne priamo vojensky anektovali. Boli však už pred mnohými rokmi aj prijateľnejšie spôsoby, napríklad posolstvá medzi jednotlivými dvormi, ktoré ponúkali spoluprácu za istý ústupok, alebo sa diplomaticky dohodol sobáš medzi dvoma šľachtickými a kráľovskými rodmi. Išlo vždy o dohody, o zachovanie území, prípadne ich rozšírenie a rozkvet. Išlo o stabilitu a posilňovanie vplyvu v Európe.

Okolo prelomu tisícročí viedlo úsilie o podiel na latinsko-kresťanskej kultúre k vytvoreniu štruktúr, ktoré podmienili príslušnosť vznikajúcich krajín — Čiech, Poľska a Uhorska – k západnému kultúrnemu okruhu. Z vládnucich rodov, ktoré prijali kresťanstvo, u nás vznikali kresťanské dynastie. Z nich vyrástli svätí a pozemskí patróni: české knieža Václav, pražský biskup Vojtech a uhorský kráľ Štefan. Pamiatky z ich života možno vidieť na výstave.

A to je jeden z veľkých „ťahákov“ pre divákov a návštevníkov. Mnohé dokumenty, osobné i panovnícke veci a vecičky zo života vládcov spred tisíc rokov sú totiž natoľko vzácne, že sa ich niektoré múzeá vzdávali len s ťažkým srdcom. Za niektoré mimoriadne významné exponáty sa platí výpožičné, čo tiež nie je málo. Napokon, všetky artefakty neputujú spolu po Európe. V každej krajine, aj keď ide o ucelenú koncepciu výstavy, sa predsa len robí ešte samostatná koncepcia podľa toho, ktoré exponáty sú k dispozícii, a podľa toho, akou mierou sa daná krajina v danom období podieľala na spoluvytváraní Európy.

Cisár Oto III. zjednotiteľ

Existuje spoločný základ, na ktorom možno stavať i dnes. Poliaci, Česi a Maďari sa okolo roku 1000 stali súčasťou Európy formujúcej sa do duchovne kultúrnej jednoty, a to tak, že všetky národy používali spoločné symboly, náboženstvo, latinčinu, cirkevný jazyk a laická vzdelanosť, duchovná kultúra mali takisto mnoho spoločných znakov. Napriek jazykovým, politickým a kultúrnym rozdielom, všetkých predsa len čosi spájalo – príslušnosť ku kresťansko-antickej civilizácii stredomorskej oblasti.

Časť západných Slovanov utvorila v 9. storočí prvý západoslovanský štát – Veľkú Moravu s mocenskou a cirkevnou organizačnou štruktúrou ovplyvnenou latinsko-kresťanskou kultúrou. O necelých sto rokov sa Veľká Morava rozpadla, podľahla pre vnútorné rozbroje a nájazdy maďarských kmeňov. Potom vznikli tri nové štáty – arpádovské Uhorsko, piastovské Poľsko a přemyslovské Čechy. V strede Európy sa vytváralo prostredie, v ktorom sa mladý nemecký panovník, potomok byzantských cisárov Oto III. ( jeho matka bola byzantská princezná), s podporou pápeža snažil obnoviť ríšu v duchu hesla „Renovatio imperii Romanorum“, čiže s víziou „obnovenia Rímskeho impéria“ so zachovaním kultúrnej identity národov.

Spoločný výstavný projekt je v podstatne vedeckým ubezpečením o ideovej a hmotnej tradícii. Výstava je výrazom európskej súčasnosti a jednotlivé klenoty z rôznych krajín a symboly národnej identity odrážajú súčasnosť, ktorá je taká podobná minulosti.

Ide nám predsa znovu o to isté, o stmeľovanie Európy. „Museli sme sa prispôsobiť koncepcii výstavy, a preto sa tu napríklad prezentujú aj diela, ktoré by som na výstave neprezentoval ako významné, napríklad romantické predstavy minulosti v dielach autorov z 19. storočia,“ povedal pre PROFIT komisár výstavy Štefan Holčík, znalec dejín.

Mnohé exponáty získavali autori výstavy iba vďaka dobrým kontaktom. Jedinečné originály, ktoré majú možnosť návštevníci výstavy vidieť, sú natoľko vzácne, že sa v podstate ani nedali oceniť. Mnohé z nich nikdy predtým neboli, ani nikdy potom nebudú vystavované spoločne. Niektoré vzácne kúsky potrebovali policajnú eskortu na prevoz z jedného výstavného miesta na druhé. Išlo najmä o unikáty, ako sú napríklad panovnícke symboly, iluminované rukopisy či liturgické náčinie. V podstate ide o vzácne artefakty nevyčísliteľnej hodnoty, a predsa ich bolo treba poistiť. Napríklad v Prahe bola výstava poistená na tri miliardy českých korún.

Náročný projekt vyžaduje investície

Základom koncepcie výstavy sú najnovšie výsledky výskumu v archeológii, dejinách umenia a v histórii, ktoré presahujú hranice jednotlivých štátov.

Ide vlastne o výstavu Rady Európy, ktorá dokladá spojenie histórie a súčasnosti, a v podstate ju aj čiastočne financuje. Nemeckí autori, komisári výstavy sa spojili s českými, maďarskými, poľskými a slovenskými kolegami, takže vznikol projekt výstavy, ktorá nemá v Európe obdobu. A na Slovensku ide dosiaľ o jednu „z najdrahších“ výstav. Vláda SR na ňu vyčlenila doteraz vyše 45 miliónov korún. Nie je však isté, či budú stačiť. Zatiaľ sme platili transport a poistenie exponátov, prípravu výstavných priestorov na Bratislavskom hrade, ktoré sa po skončení tejto exkluzívnej výstavy začnú rekonštruovať.

Návštevníci výstavy na Bratislavskom hrade (expozícia sa uzavrie koncom októbra 2002) majú možnosť získať predstavu o živote v Európe okolo roku 1000. Vyše tisícosemsto predmetov, exponátov z rôznych múzeí v Európe, knižníc, archívov a chrámových pokladov z dvanástich štátov Európy. To tu ešte nebolo.

Komisár slovenskej reprízy výstavy Š. Holčík v podstate ani nedokázal spočítať, koľko ľudí je v pozadí výstavy. „Predstavte si, že pri každom balení a vybaľovaní exponátu museli byť prítomní najmenej štyria experti. Do vitrín ich ukladajú historici, reštaurátori podľa vopred pripraveného scenára – poznamenávam, že do špecializovanej vitríny, ktorá putuje z jednej krajiny do druhej spolu s exponátom. Každý artefakt má nielen vlastnú vitrínu, ale aj vlastnú klimatizačnú jednotku,“ vysvetľuje Š. Holčík. .

Vo vitrínach sa prísne sleduje teplota, intenzita svetla, vlhkosť vzduchu a ďalšie parametre, a to iba preto, aby sa vzácny historický exponát nepoškodil. Dochované predmety z 9. až 11. storočia sú vzácne a atraktívne. Napríklad iluminované rukopisy, textílie, ale aj kovové predmety sú nesmierne zraniteľné a krehké. Nečudo, v tom veku. Aj preto sa do údajov o preprave a odpečatení transportných debien píšu aj údaje o teplote vzduchu v miestnosti, kde sa debna s exponátmi otvárala.

Inštalácia výstavy sa uskutočňuje podľa vopred podrobne pripraveného scenára – všetky predmety sú uvedené v počítačovej databáze s presnou identifikáciou, popisom vzhľadu, technického a fyzického stavu, vlastníctva inštitúcie a tak ďalej. Do vitrín môžu exponáty vkladať výhradne reštaurátori v prítomnosti odborných pracovníkov a kuriérov z jednotlivých štátov. Z týchto a mnohých iných dôvodov sa o balenie exponátov, prepravu a následné vybaľovanie stará nemecká firma Hasenkamp z Berlína.

Prípravu výstavy sprevádzali na Slovensku, samozrejme, aj nepredvídateľné okolnosti ako napríklad zabudnutý podpis na dôležitom úradnom papieri alebo potvrdenie o tom, že ten a ten exponát je naozaj niekoľko tisíc rokov starý, takže musí prechádzať cez hranice inými byrokratickými cestami ako nové výrobky. K problémom sa pridal aj napríklad červotočom poškodený exponát, a tak namiesto výstavnej vitríny je v karanténe. Nejde ani tak o počet exponátov na výstave, ale o ich historickú a výpovednú hodnotu, o to, aby sa exponáty zbytočne neopakovali, aby výstava bola zaujímavá aj pre tých, ktorým sa história veľmi neprihovára.

Zatiaľ má výstava na Slovensku pomerne dobrú odozvu. Denná návštevnosť v prvých dňoch výstavy prekročila očakávania. Je sezóna, avšak osemsto-deväťsto návštevníkov iba jednej expozície a cez víkend sa ich množstvo prehupne nad tisícku, to je úctyhodné. Zrejme sa o tejto expozícii bude dlho hovoriť ako o veľmi úspešnej.

Obrazy minulosti Európy sa predsa dotýkajú každého národa i občanov každej krajiny súčasného najstaršieho kontinentu. Všetky procesy sebautvárania národov boli vzájomne prepojené a vznik jedného národa bol napokon nevyhnutnou súčasťou vzniku susedných národov. Preto je Európa jednotou v rozdielnosti a rôznosti. Tak to bolo, a zrejme aj bude.

Zložité a poprepletané vzájomné kultúrne a politické väzby vznikajúce v premene času sú vlastne predmetom celej výstavy. Historici sa zhodli na tom, že to má zmysel. A pomáhali si navzájom, možno aj viac ako je zvykom. Aj to je predzvesť nových vzťahov v Európe.

Výstavu už videli návštevníci v Budapešti, Berlíne, Mannheime a po Bratislave sa možno presťahuje do Poznane.

Členenie výstavy v Bratislave

Moderné národy a obraz ich minulosti

Antické dedičstvo a kresťanská tradícia

Slovania a Maďari medzi Západom a Byzanciou

Slovania a Maďari – Diaľkové kontakty

Slovania medzi Západom a Byzanciou – Panstvá

Vytváranie strednej Európy

Čechy

Uhorsko

Poľsko

Otonská politika v strednej Európe – misia a kultúrna expanzia

Otonská politika v strednej Európe – Oto III. a obnova Rímskej ríše

Národy strednej Európy – nové dedičstvo