Lacné supermarkety a bufety, rýchla výstavba hotelov a víl při pobreží Stredozemného mora nie sú možné bez jedného podstatného komponentu. Je to lacná pracovná sila., ktorá často prichádza do rôznych krajín nelegálnym spôsobom. Ekonómovia predpokladajú, že v niektorých sektoroch ekonomík rozvinutých krajín, ako je poľnohospodárstvo, maloobchodný predaj a stavebníctvo sú takmer vyčerpané legálne cesty boja o zákazníka. Len v ekonomikách krajín Európskej únie v ich tieňovom sektore ekonomiky pracuje asi 20 mil. ľudí. Celom žije v Európskej únii asi 300 mil. obyvateľov. Za čiernu ekonomiku sa považuje obchodovanie s narkotikami, alebo prostitúcia. Tieňová, alebo šedá ekonomika je nelegálna činnosť, ktorá sa väčšinou pred štátom skrýva kvôli plateniu daní. Práve v Európe monožstvo nelegálnych prisťahovalcov rýchlo rastie.

Tieňová ekonomika sa v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Belgicku a Grécku má na hrubom domácom produkte (HDP) týchto krajín podiel od 2,2 do 3 percent. V Nórku mala v roku 1960 tieňová ekonomika 1,5 % podiel na HDP a v roku 1995 to bolo 18%.

Veľké množstvo nelegálnych prisťahovalcov prepravuje pracovné sily z Východnej Európy vďaka skupinovým turistickým vízam. Sú lacné a výhodné. Prepravou pracovných síl z Ruska sa zaoberá niekoľko moskovských dopravných firiem. Je to najlacnjší spôsob jako sa dostať do Ruska. Dva, alebo tri razy do mesiaca prepravujú plné autobusy cestujúcich do Nice, Londýna alebo Lisabonu. Hoci majú turisti len týždňové víza, naspäť do Ruska prichádza len niekoľko cestujúcich. Oficiálne vo svete pracuje 40 000 Rusov. Podľa odhadov odborníkov je vo svete štyri, či päť ráz viac nelegálnych pracovníkov z Ruska.

Je jasné, že tajná činnosť vytvára konkurenciu oficiálnemu podnikaniu. Podnikatelia stoja před voľbou. Buď budú bojovať za zachovanie konkurencieschopnosti legálnymi spôsobmi tým, že znížia náklady a budú dosahovať vysokú kvalitu výrobkov. Druhou možnosťou je to, že čiastočne alebo úplne prejdú do nie legálnej oblasti podnikania. Situácia v americkom priemysle spracovania mäsa je závislá od viacerých gigantických sietí typu McDonald´s alebo Burger King. Monohé mestá v štátoch Colorado a Nebraska sú plné nelegálnych prisťahovalcov z Mexika a štátov Strednej Ameriky. V mestách sú podniky na spracovanie mäsa, ktoré potrebujú lacnú pracovnú silu. Práve vďaka nej sú v USA tak lacné hamburgery.

Nízke ceny v európskych supermarketoch, ktoré medzi sebou vedú konkurenčný boj majú ten istý pôvod. Veľké obchodné siete sú hlavnými spotrebiteľmi lacnej poľnohospodárskej produkcie. Podľa hodnotení novinárov z britskej BBC, asi 20% zamestnancov podnikov, ktoré vyrábajú potraviny pre supermarkety sú nelegálni prisťahovalci, ktorí do Veľkej Británie pricestovali z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. V Európe nikto nepozná zľutovanie nad s týmito v úvodzovkách zbytočnými ľuďmi. Jeden zo stavebných robotníkov sa nemohol odcestovať z Portugalska a museli mu pomôcť všetci kolegovia. Mal vlastný pas. Horšie je to s tými, ktorým pasy berú hneď po príchode.

Tajná, alebo tieňová ekonomika sa nedá úplne pomenovať negatívnym javom. Niektorí odborníci ju považujú dokonca za pozitívny jav. Asi dve tretiny príjmov získaných v „tieni“ sa vkladajú do reálnej ekonomiky. Asi dve tretiny pridanej hodnoty vyrobenej v tieňovej ekonomike by nikdy nevznikli, keby sa vyrábali „v bielej“ ekonomike. Netreba yabúdať ani na to, že tieňová ekonomika dáva prácu tým, ktorí ju nemohli získať v oficiálnej ekonomike. Okrem iného táto sféra ekonomiky brzdí inflačné tlaky. Vyspelé ekonomiku môžu ďakovať za dobré makroekonomické ukazovatele a lacné potaviny aj nelegálnym pracovných silám. Bratislavsnké stavby sú toho dôkazom.