Možnosť kvalitného zabezpečenia úverovej angažovanosti nie je samo o sebe dôvodom k poskytnutiu tejto angažovanosti, rozhodujúca je kvalita podnikateľského zámeru preukázaná návratnosťou finančných prostriedkov z vytvorených primárnych zdrojov spoločnosti.

Zabezpečenie úverovej angažovanosti má v rámci rozhodovacieho procesu sekundárny význam, napriek tomu však komerčná banka uprednostňuje úverovú angažovanosť s dobrým zabezpečením.

Komerčná banka chápe zabezpečenie ako zdroj zníženia potenciálnej straty z úverového obchodu, a tým pádom aj zníženie miery individuálneho rizika klienta. Hlavnou zásadou politiky komerčnej banky je poskytovať účelovú a zabezpečenú úverovú angažovanosť.

Nemenej dôležitým princípom politiky komerčnej banky je, aby aktíva klienta, ktoré komerčná banka financuje, boli založené v prospech komerčnej banky. Pri bonitných klientoch zo segmentu korporátnych klientov je možné z obchodno-politických dôvodov poskytnúť úverovú angažovanosť bez zabezpečenia, komerčná banka sa však nesmie ocitnúť v nevýhodnom postavení v porovnaní s ostatnými veriteľmi s rovnakým štatútom. Preto komerčná banka uplatňuje v úverových zmluvách okrem iného plnenie niektorých základných záväzkov zo strany klienta ako napr. pari passu, negative pledge či event of default/cross default.

Individuálna miera rizika klienta s vlastníckou formou „spoločnosť s ručením obmedzeným“ je všeobecne obecne vyššia vďaka nižšej kapitálovej vybavenosti. Zriaďovanie záložného práva na aktíva pri poskytnutí úverovej angažovanosti takýmto klientom musí byť preto doplnená ručiteľským prehlásením vlastníkov spoločnosti. Ručiteľské prehlásenia vlastníkov nie sú vyžadované pri:

“ bonitných klientoch segmentu korporátnych klientov, ktorí sú obmedzení pri zriaďovaní záložného práva na majetok inými zmluvami; v takomto prípade komerčná banka uplatňuje v úverových zmluvách niektoré základné záväzky zo strany klienta – minimálne negative pledge a pari passu,

“ klientoch, ktorých úverová angažovanosť je zabezpečená ručiteľským záväzkom (Letter of Guarantee, Letter of Comfort, atd.) bonitné domáce či zahraničné materské spoločnosti,

“ bonitných spoločnostiach zo segmentu SME, príp. mikroklienti, ktoré súčasne spĺňajú nasledujúce 3 podmienky:

a) úverová angažovanosť je 100% zabezpečená zriadením záložného práva na aktíva (podľa metodiky komerčnej banky),

b) zdieľanie rizika vlastníkmi je adekvátne, t.j. vlastný kapitál tvorí viac než 25% bilančnej sumy (vrátane podsúvahových záväzkov spoločnosti),

c) nejedná sa o začínajúcu spoločnosť (s históriou kratšou než 3 roky).

Možnosti jednoduchej a efektívnej kontroly zabezpečenia sú významným rizikovým faktorom pri rozhodovaní o vhodnom type zabezpečenia úveru. K dôležitým zásadám patrí priebežné monitorovanie hodnoty predmetu zabezpečenia a uplatnenie požiadavky na dodatočné zabezpečenia v prípade, že hodnota zabezpečenia sa v priebehu trvania úverového vzťahu významne zmení, teda poklesne alebo stratí na hodnote.

V prípade úverových obchodov zabezpečených prvotriednym predmetom zabezpečenia (depozitá, bankové garancie, atď.) pri dodržaní zásad úverovej politiky sa jedná o významné ošetrenie rizika a schválenie takých úverových obchodov prebieha na základe spracovania skráteného úverového návrhu (napr. bez finančnej analýzy).

Rôzna formy ručiteľských záväzkov (Letter of Guarantee, Letter of Comfort, atd.) sú vyžadované najmä u vlastnícky prepojených skupín a spoločností so zahraničnou majetkovou účasťou. Tieto ručiteľské záväzky slúžia ako podporné zabezpečovacie prostriedky pre bonitné firmy.

Zriadenie záložných práv na aktíva financované komerčnou bankou v prospech iných veriteľov sú neprijateľné. Je možné udeliť výnimku pri zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v druhom poradí, krížovom zabezpečení či zdieľanom zálohu, avšak všeobecne sa týmto typom zabezpečenia komerčné banky snažia vyhýbať a nepoužívať ich.

Pokiaľ je to možné bankové aj korporátne záruky musia pokrývať istinu i úroky. V prípadoch, kde je to možné (právne vymáhateľné), musia záruky pokrývať aj riziko prevoditeľnosti, pokiaľ by riziko krajiny ručiteľa bolo viac uspokojivé.

Aspekty spojené so štruktúrou úverovej angažovanosti (účelovosť, cross-selling a finančné ukazovatele)

Politikou každej komerčnej banky je poskytovanie v zásade účelovú úverovú angažovanosť; účel musí korešpondovať so stavom bonitných aktív.

Účel úverovej angažovanosti musí byť jasne určený, vierohodný a podľa názoru komerčnej banky aj legitímny, pričom komerčná banka musí mať možnosť kontrolovať dodržiavanie klientom deklarovanú účelovosť.

Podnikateľský zámer resp. účel úveru je rozhodujúci pre voľbu typu poskytnutého úveru, spôsobu jeho čerpania, monitoring a splácanie, doby splatnosti, zabezpečenia, stanovení ceny a pod.. Kontokorentný úver a rôzne formy neúčelových úverových liniek sa väčšinou poskytujú bonitným klientom na preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami.

U všetkých segmentov klientely komerčná banka smeruje k ponuke kompletnej škály produktov v rámci celej bankovej skupiny s využitím cross-sellingu a systému obsluhy klienta z jedného miesta. Vedie to totiž k podstatnému zníženiu nákladov na pracovnú silu a s tým spojené réžijné náklady komerčnej banky.

Mimo bankových produktov je možné v rámci cross-sellingu ponúkať klientom napr. leasingové služby, celú škálu poisťovacích produktov, faktoringové služby, špeciálne produkty investičného bankovníctva a iné, ktoré prípadne poskytujú jednotlivé dcérske spoločnosti bankovej skupiny v zahraničí a SR alebo vybrané špecializované spoločnosti.