Aj keď sa vnímanie poskytovania bankových úverov zo strany podnikateľov výrazne zlepšilo, nárast objemu poskytnutých úverov za posledné roky to už tak jasne nenaznačuje. Minuloročný objem prostriedkov, ktoré komerčné banky poskytli podnikateľským subjektom, vzrástol oproti stavu spred troch rokov o necelých 60 miliárd korún na celkovo 430 miliárd korún. Napriek tomu je zlacnenie a zlepšenie dostupnosti komerčných úverov podľa analýzy vypracovanej pre Podnikateľskú alianciu Slovenska hodnotené ako vôbec najvýznamnejší prínos pre rozvoj podnikania za posledné roky.

Dnes sú komerčné banky pri poskytovaní podnikových úverov po zlých skúsenostiach z minulosti omnoho opatrnejšie. Na druhej strane ich klesajúce možnosti výhodného investovania a rastúca konkurencia na bankovom trhu predsa nútia hľadať si ďalších klientov. Preto je zjavná tendencia zvýšenia dostupnosti úverov v budúcich rokoch, poklesu požadovaných úrokov a vstupu komerčných bánk aj do rizikovejších projektov.

Súčasné prekážky pri poskytovaní komerčných úverov pochádzajú ešte z obdobia spred cca. 5 – 6 rokov. Úvery boli v niektorých komerčných bankách často posudzované najmä na základe známostí a prípadne iných ako obchodných vzťahov a nie na základe bonity klienta a kvality podnikateľského zámeru.

Necelá šestina podnikateľských subjektov však stále považuje úvery komerčných bánk za príliš vysoké. Podnikatelia sa sťažujú najmä na neprimerané požiadavky komerčných bánk na zabezpečenie úverov, zbytočné predlžovanie spojeného s uchádzaním sa o bankový úver, ako aj na nezáujem komerčných bánk o úverovanie drobných podnikateľov.

Ďalšou prekážkou je aj vstup nových majoritných majiteľov do najväčších slovenských komerčných bánk, pretože poskytovanie úverov je potom predlžované procesmi, ktoré súvisia s ich vnútornou reorganizáciou a poväčšine konzervatívnym prístupom k poskytnutiu úveru.

Najvyužívanejším cudzím zdrojom kapitálu pre malé a stredné podniky sa v poslednom období javí lízing. Lízing je pre veľký okruh súkromných podnikateľov vhodnejší produkt ako bankový úver, pretože hodnotu predmetu lízingu možno celú odpísať z daní. Ďalším dôvodom je to, že predmet lízingu zostáva vlastníctvom lízingovej spoločnosti, a táto má menšie problémy v prípade, že dlžník neuhrádza splátky. Napriek tomu predstavuje lízing stále iba doplnkovú formu financovania a bankové úvery zostávajú rozhodujúcim cudzím zdrojom.

Mierne zlepšenie v oblasti súdnictva priniesla novelizácia zákona o konkurze a vyrovnaní, od 01.01.2003 vstúpila do platnosti novela Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje lepšie ručenie za poskytnuté úvery aj hnuteľným majetkom.

Konkurz sa, žiaľ, často chápe ako niečo negatívne ako definitívny zánik podniku vrátane všetkých jeho činností, aktív a pracovných miest. V skutočnosti rýchle a efektívne konkurzy smerujú, naopak, k zániku len neefektívnych činností a neefektívnych pracovných miest. Súčasne pomáhajú udržať efektívne činnosti a efektívnu zamestnanosť. Odďaľovanie alebo predlžovanie konkurzu spravidla spôsobuje absolútny rozklad podniku, rozkradnutie, znehodnotenie alebo morálne zastaranie výrobných aktív, úplné prerušenie a rozbitie dodávateľsko-odberateľských väzieb, a tým aj definitívny zánik všetkých činností a pracovných miest. Neexistuje žiadny dôvod na ochranu zanikajúcich podnikov. Práve naopak, úlohou štátu je vytvoriť taký legislatívny aj sociálny rámec, ktorý zabezpečí bezproblémový odchod z trhu.

Všeobecne najzaujímavejším „odvetvím“ záujmu sa vo väčšine komerčných bánk na Slovensku javia práve malé a stredné podniky, v ktorých banky vidia svoju príležitosť dosiahnuť pozitívne obchodné výsledky ako na strane aktívnych, tak i na strane pasívnych obchodov.

Živnostníkov pribúda v súčasnosti viac ako v nedávnej minulosti. Pod tento trend sa pozitívne podpísali zmeny v živnostenskom zákone i aktívna politika Národného úradu práce pri zakladaní živností. Do súkromného sektora prešlo mnoho bývalých zamestnancov veľkých nielen priemyselných podnikov ale tiež rozširovanie podnikania popri hlavnom zamestnaní. Dôsledkom tohto stavu je nedostatok trvalých pracovných miest na trhu, hlavne v stavebníctve. Na druhej strane je pre odborníka jednoduchšie mať založenú živnosť v Živnostenskom registri a nechať sa najať na prácu v iných firmách, ktoré momentálne prácou disponujú.

Pod súčasný vývoj sa výrazne podpisujú najmä zamestnávatelia, ktorí vyžadujú od svojich zamestnancov, aby vlastnili živnostenské oprávnenie. Dôvodom je predovšetkým vysoké odvodové zaťaženie, zložitá administratíva a evidencia zamestnancov, prenesenie zodpovednosti za vykonanú prácu i používané náradie na živnostníka, odstránenie spoluúčasti na sociálnom zabezpečení a často sezónnosť vykonávanej práce.

Podnikateľských subjektov s platným živnostenským oprávnením medziročne na Slovensku pribudlo takmer 10%. Za minulý rok sa počet subjektov medziročne zvýšil o 8,1%, pričom v roku 2000 dosiahlo medziročné zvýšenie len 2,6%.

Jednoduchším a úspornejším spôsobom využívania potrieb a možností malých zamestnávateľov sa javí fakturácia aj z dôvodu vyvrátenia podozrenia partnerov z obohacovania sa na úkor toho druhého. Z hľadiska predmetu podnikania má každý žiadateľ právo na slobodu voľby predmetu podnikania, živnostenské oprávnenie získa výhradne splnením požiadaviek na prevádzkovanie živnosti. Až následnými kontrolami možno zistiť, či je živnosť vykonávaná v zmysle zákona a to vo vlastnom mene, samostatne, na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnutia zisku. Z uvedeného vychádza výber podnikateľských subjektov vhodných na poskytnutie cudzích zdrojov formou bankových úverov.

Stagnujúcu úverovú angažovanosť komerčných bánk spôsobila málo razantná reštrukturalizácia v podnikovej sfére. Dlhodobo nízka výkonnosť úverových dlžníkov z podnikového sektora sa premietla do vysokej rizikovosti úverov.

Najvyššia neschopnosť splácať úvery bola zaznamenaná v roku 1998, kedy sa z jednej požičanej koruny nevrátila až 37 halierov. Najnepriaznivejšie čísla dlhodobo zaznamenávajú úvery do poľnohospodárstva.

Keď sú krátkodobé úvery rizikové, banky nemôžu poskytovať viac úverov s dlhšou lehotou splatnosti, pretože by porušili parametre časovej previazanosti a likvidity. Ak by banky mali prístup k informáciám o celkovom portfóliu v bankovom sektore, vedeli by posúdiť všeobecné úverové riziká. Podiel úverov na aktívach bankového sektora klesá a dlhodobo sa znižuje podiel poskytnutých úverov na hrubom domácom produkte.