Tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) je na Slovensku stále najvyššie v stredoeurópskom regióne. Medziročné zvýšenie HDP za tri mesiace tohto roka dosiahlo 4,1 %, čo je najvyššia dynamika prvého kvartálu od roku 1998. Výsledky kvartálneho HDP boli tiež mierne vyššie ako priemerné očakávania predpoklady analytikov.

Ako uviedol analytik Slovenskej ratingovej agentúry Michal Džačovský, výsledky HDP za prvý kvartál ukazujú miernu zmenu v štruktúre HDP. „Kým v minulom roku rast HDP výrazne ťahala konečná spotreba domácností, v prvom štvrťroku tohto roka prebral vedúcu funkciu zahraničný dopyt,“ skonštatoval. Podľa analytika ING bank Jána Tótha medziročný rast exportu, ktorý ovplyvnila aj nižšia báza z roku 2002, dosiahol vyše 20 %. „S tým súvisel priaznivý rast pridanej hodnoty v priemysle ako aj rast ziskov podnikov,“ dodal.

Konečná spotreba domácností vplyvom zásahov vlády na prelome tohto roku, vzrástla dosiahla podľa Džačovského polovičnú dynamiku ako vlani. „Kým v prvom štvrťroku minulého roka vzrástla domáca spotreba o 5,24 %, v tomto roku to bol rast len 2,64 %,“ uviedol. Podľa analytičky ČSOB Sylvie Čechovičovej je možné, že obyvatelia časť svojej spotreby kryli zo svojich úspor. „Obmedzenie kúpyschopného dopytu zapríčinilo zvyšovanie regulovaných cien a nepriamych daní na začiatku roka,“ povedala. Reálne mzdy klesli o jedno percento, čo spôsobil predovšetkým prudký rast inflácie. Príspevok konečnej spotreby domácností k rastu HDP bol o polovicu nižší ako v minulom roku.

Konečná spotreba verejnej správy poklesla. „Toto zníženie sa očakávalo vzhľadom na výdavkové obmedzenia vlády od začiatku roka,“ povedal Džačovský. Celkovo konečná spotreba spolu vzrástla podľa neho len o 1,26 %, ako následok reformných krokov. Ako uviedla Čechovičová, nepriaznivou správou je medziročný pokles investícií o 2 %. „Tie sú totiž z dlhodobého hľadiska kľúčom k rastu ekonomiky a tvorbe pracovných miest,“ skonštatovala.

Od júla tohto roka zasiahne obyvateľov ďalšie zvyšovanie spotrebných daní. Konečná spotreba domácností by mala naďalej klesať, vplyvom nízkeho rastu reálnych miezd. „Zvyšovanie daní sa totiž premietne do vyššej inflácie,“ uviedla Čechovičová. Ťahúňom ekonomiky by tak mal byť podľa analytičky aj naďalej zahraničný obchod. Čechovičová odhaduje rast hrubého domáceho produktu na tento rok na úrovni 3,8 %. Podľa Tótha z ING bank, by tempo rastu HDP malo v roku 2003 dosiahnuť 3,6 %.