Hrubý domáci produkt by mal v roku 2006 dosiahnuť tempo rastu takmer 5%. Malo by to byť výsledkom oživovania slovenskej ekonomiky. Dôraz politiky Národnej banky Slovenska na inflačné ciele a uskutočňované zmeny vlastníkov v bankách budú vytvárať prostredie s nižšou preferenciou rizika. Tvrdí to Viliam Páleník z Ústavu svetovej a slovenskej ekonomiky SAV v príspevku na seminári Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti. Venoval sa vývoju slovenskej ekonomiky v tomto roku.

V. Páleník v dôsledku budúcich efektov vyplývajúcich zo súčasných investícií a v dôsledku mierneho oslabovania kurzu slovenskej koruny očakáva, že v rokoch 2003 až 2006 bude prevaha dynamiky vývozu a dovozu.

Faktorom prorastového vývoja slovenskej ekonomiky v roku 2002 by sa mal stať spomalený inflačný vývoj a rast domáceho dopytu, tvrdí V. Páleník.

Tím prognostikov, v ktorom je okrem V. Páleníka J. Vokoun, V. Kvetan a K. Krivanská tvrdí, že prognózované tempo rastu domáceho dopytu (5,5%) nebude však v dôsledku jeho značného uspokojovania dovozom oporou pre razantnejšie zvýšenie dynamiky ekonomiky.

V tejto súvislosti vystupuje vypuklejšie do popredia negatívny prvok rastu domáceho dopytu v podobe zhoršovania obchodnej bilancie a teda v konečnom dôsledku a teda v konečnom dôsledku, nižšieho rastu HDP v porovnaní s rastom domáceho dopytu.

Po vlaňajšom 3,3-percentnom medziročnom raste hrubého domáceho produktu (HDP) bude tohtoročný vývoj tohto ukazovateľa ovplyvnený viacerými ukazovateľmi. Väčšina účastníkov konferencie Pohľady na ekonomiku Slovenska, ktorú organizovala Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, považuje aj v tomto roku za výrazný určujúci činiteľ predpokladaný rast domáceho dopytu. Odborné i finančné inštitúcie prognózujú na tento rok 2002 tempo rastu HDP na úrovni od 2,7 do 4,1 %.

Takmer všetky inštitúcie predpokladajú pokračovanie rastu aj v nasledujúcich rokoch. Ich prognózy sa odvíjajú od predpokladu integrácie SR do euroatlantických štruktúr, pričom kroky vlády, ktorá vzíde zo septembrových volieb, len odhadujú. Zhodli sa však v potrebe nárastu prílevu zahraničných investícií, ktorý by slovenský export obohatil o výrobky, vyrobené pomocou moderných technológií. Tie by totiž mohli stabilizovať odbyt.

Jednou z tém konferencie bol tiež pretrvávajúci vysoký schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktorý v roku 2001 dosiahol 8,8-percentný podiel na HDP a v prvých mesiacoch vykazuje ďalšie prehlbovanie. Podľa prognóz by sa mal deficit zachovať alebo zaznamenať len mierne zníženie do jedného percenta. Znižovanie schodku v druhej polovici roka by mohlo byť okrem iného dôsledkom odkladu technologických dovozov z dôvodu predvolebnej neistoty.

Podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša, pod záštitou ktorého sa konferencia konala, sa nárast schodku bežného účtu dá zvládnuť, pokiaľ nie je posilňovaný ďalšími faktormi, z ktorých zdôraznil vysoký schodok verejných financií. Podpredseda vlády pokladá momentálne za najzávažnejší problém SR drahý a málo adresný sociálny systém, ktorý nedostatočne rieši deformácie trhu práce. Ďalšie odkladanie reformy systému môže podľa I. Mikloša vytvoriť tlak na verejné financie. Za problémy prehlásil vicepremiér aj systém zdravotníctva, ktorý nielenže nefunguje, ale produkuje ďalšie dlhy a vzdelávaciu sústavu. Najmä vysoké školstvo si vyžaduje viaczdrojové financovanie, uviedol I. Mikloš, súčasný stav je zlý a ak sa nezmení, môže byť osudný, dodal podpredseda vlády.