Avizovaný balíček ekonomických opatrení desí aj športových funkcionárov. Drahšia elektrina, teplo, plyn, vodné a stočné od nového roku zvýši prenájom na športoviskách a predraží tréningový proces. Kluby a telovýchovné jednoty, z ktorých mnohé už dnes živoria, lebo nevedia nájsť viac zdrojov na financovanie činnosti, opäť budú viac šetriť – na úkor kvality prípravy.
Práca pre profesionálov
Náklady na financovanie športových hál a telocviční z roka na rok stúpajú, v roku po voľbách zvyčajne najvýraznejšie – keď sa uvoľnia regulované ceny. A predsa sa z mnohých objektov stále nestali sklady, tržnice, nákupné centrá či garáže.
Väčšina športovísk patrí klubom, telovýchovným jednotám. Podľa Ladislava Asványiho bolo práve rozdávanie majetku telovýchovy klubom najväčšia chyba porevolučnej transformácie športu na Slovensku. ,,Telovýchovní funkcionári, často dobrovoľní, sa majú starať o športovú činnosť a profesionáli na to určení o majetok a jeho zveľaďovanie.“
Bratislavské haly Mladosť a Elán v katastri okresu Bratislava III vlastní síce Slávia UK, ale spravuje ich Športová hala Mladosť, s. r. o., ktorej šéfuje práve L. Asványi. ,,Právne a zmluvne sme chceli nájsť takú formu správy majetku, aby oň telovýchovná jednota nemohla prísť napríklad tým, že sa nezodpovedne zadĺži a nezaplatí nejaké faktúry. A tak sme utvorili spoločnosť s ručením obmedzeným a so Sláviou UK sme uzavreli dohodu, podľa ktorej bude využívať priestory v hodnote ročne za poldruha milióna korún a minimálne pol milióna ročne preinvestujeme na modernizáciu a vybavenie oboch hál. Obe sumy sú však výrazne vyššie.“
Stratová prevádzka
Prevádzka väčšiny športovísk je stratová, čo potvrdzuje aj L. Asványi. ,,Naše dve haly sú v značnom deficite. Náklady na ich prevádzku predstavujú niekedy aj viac ako dvojnásobok príjmov. Ak by sme si nevedeli pomôcť a nezohnali sponzorov, neviem si predstaviť, ako by sme straty vykryli.“ Obe haly sú výsostne športové objekty, bez prevádzok, ktoré by svojimi ziskami vykrývali straty. Väčšina sponzorských prostriedkov, ktoré L. Asványi zoženie, prichádza na základe osobných a priateľských kontaktov. ,,Reklamný trh v oblasti športu na Slovensku nefunguje, ani kvalitný výkon sa nedá predať,“ mieni šéf oboch hál. Napriek tomu sa môže pochváliť balíkom peňazí, aký neraz nezoženie ani veľký športový zväz – vlani mu zo sponzorských peňazí do rozpočtu natieklo takmer desať miliónov korún!
Haly Mladosť a Elán nemajú podľa L. Asványiho tvrdenia dlh ani korunu a všetky faktúry platia načas. ,,Je to však každodenný zápas. Všetci si myslia, ako nám je dobre a ako prosperujeme. Lenže my sa nielen staráme o obe športoviská, ale zháňame a niekedy až žobreme peniaze.“
Keď radnica nepomáha
V akom prípade by mohli mať oba objekty aspoň vyrovnaný rozpočet? ,,Je to jednoduché, pýtali by sme za hodinu prenájmu dvakrát toľko. Lenže nechceme ísť touto cestou. Záleží nám na našich klientoch – a tých je vyše 2 000. Snažíme sa zháňať peniaze tak, aby rodičia nemuseli platiť za každý tréning dieťaťa 40 až 50 korún. Mohli by sme haly využívať komerčnejšie, ale zavreli by sme brány mládeži, klubom, a šport by tak postupne vyhynul. Vlastne plníme aj charitatívnu činnosť, čo si štát, vláda, mesto neraz ani neuvedomuje.“ L. Asványi pridáva príklad toho, čo ho nesmierne hnevá. ,,Je podľa vás normálne, aby sme mestskej časti Nové Mesto platili za prenájom pozemku pod halou Mladosť a v jej okolí 20 korún za štvorcový meter a v Eláne dokonca 80 korún?,“ pýta sa nahlas. ,,Pokladám to za vrcholne nekorektné, keď viem, ako iné časti Bratislavy a iné mestá Slovenska podporujú šport. Za obdobie existencie eseročky, teda za päť rokov sme odviedli 1,652 milióna za prenájom pozemkov a 425-tisíc korún na daniach z nehnuteľností a od mestskej časti sme nedostali ani korunu. Ba nie sú schopní postarať sa ani o komunikáciu, čo vedie k hale.“
Niekto by si povedal, že v Bratislave je to jednoduché – ľudia majú peniaze, zaplatia si za šport viac ako kdekoľvek inde, pričom elektrina či voda stojí všade na Slovensku rovnako. L. Asványi oponuje: ,,V menších mestách je pre šport väčšie pochopenie. Niekde platí radnica v halách za všetky energie, ba ešte aj prispieva na činnosť. Chápu, že šport je poslanie, že športovci mesto reprezentujú, že mládež trávi voľný čas zmysluplnejšie a zdravšie, ako keby sa túlala po uliciach. My na činnosť nechceme, nech to dostanú športovci. Oni sami si v konkurenčnom prostredí vyberú, do ktorých objektov budú chodiť a do ktorých nie. My si našich klientov, a máme ich z 28 subjektov, vážime.“
Mladosť hľadá rezervy
Zvýšia sa po zdražení v Mladosti a Eláne ceny? ,,Len ako to bude nevyhnutné, je to posledná možnosť, ktorú chceme urobiť. Vždy sú nejaké rezervy a hľadáme ich.“
Mimochodom, len na energie idú milióny – v roku 1998 to bolo 2,338 mil. Sk, postupne 3,662, ďalej 3,988, vlani 4,150 mil. Sk a tento rok to bude opäť vyše štyri milióny korún. Priemerná cena jednej hodiny v úpolovej telocvični vyjde na 450 korún, v hádzanárskej hale 700 korún, v menšej hale 450 korún, vo fitnescentre, ak ho chcete celé, 700 korún alebo 50 korún za jeden vstup, za plaváreň s vírivkou 1 500 korún na 30 osôb. V atletickej hale stojí hodina 1 500 korún a za prenájom tenisového dvorca zaplatí klient 450 korún. ,,Ceny sú podľa mňa prijateľné a v Bratislave patria skôr k lacnejším. Využiteľnosť? Čas od 16. do 20. hodiny by sme vedeli predať aj desaťkrát. Predpoludnie a neskoro večer býva voľnejšie, najmä mládež v tých hodinách nemôže športovať. Ročne poskytujeme len v Mladosti 10 900 hodín, týždenne 272 hodín rôzneho športového vyžitia, nedávno sme v suteréne zo skladu urobili ďalšiu úpolovú telocvičňu, aby sme možnosti rozšírili. Ale deväťdesiat percent hodín patrí telovýchovným jednotám. Práve preto, že obe haly boli pôvodne majetkom telovýchovy a my nechceme ísť za príjmami vyložene komerčným spôsobom.“
Keďže si L. Asványi uvedomuje riziko, že možnosti obstarávania sponzorských finančných prostriedkov sa môžu zúžiť, ba až vyčerpať, hľadá iné riešenia. ,,Chystáme sa na streche haly Mladosť vybudovať hotel s kapacitou takmer sto lôžok, začať by sme mali v marci budúceho roka. Nie je to spása, ktorá by športový objekt zachránila, ale musíme mať v zálohe aj iné možnosti.“
Hala ako sponzor basketbalu
Halu na Výstavisku v Lučenci, ktorá je domovským stánkom basketbalistov E.S.O. Lučenec, vlastní a prevádzkuje firma GARDEN, s. r. o. Športová hala nie je jediným objektom areálu – materská firma AVANT postavila celú obchodnú zónu vrátane bytov či kancelárskych priestorov. Komplex má vlastné energetické hospodárstvo a energie predáva aj iným (ak sa skončí monopol, budú predávať aj elektrinu), má vlastnú práčovňu, regeneračné centrum s bazénom, bar či reštauráciu. Firma má aj veľké plány rozširovať aktivity.
Samotná športová hala, aj keď občas slúži aj na kultúrne či cirkevné akcie a podľa slov riaditeľa správy Obchodnej zóny Petra Veselého ledva niekedy nájdu hodinu na umytie palubovky, je stratová. ,,Aj keď sa financovanie haly dá len ťažko oddeliť od ostatných prevádzok, sama by sa veľmi neuživila,“ tvrdí P. Veselý. ,,Najmä vtedy, ak by sme energie rátali v reálnych číslach, a nie v tých, za ktoré si ich sami vyrábame. Aj tak nás náklady na správu a údržbu haly vyjdú ročne na 2,5 milióna. Vyberieme však menej, basketbalu nájom nefakturujeme.“ Celá zóna má ročný zisk približne jeden milión pri nákladoch 10,5 milióna korún.
Basketbalový klub E.S.O. vrátane mládežníckych zložiek obsadzuje 80 percent kapacity haly, pričom je v nej v bezplatnom prenájme – GARDEN je totiž jedným z jeho sponzorov. ,,Ak by sme účtovali priemernú sumu 450 korún na hodinu aj basketbalu, alebo by sme halu využívali len komerčne a naplnili ju denne na desať hodín, tak by sme možno vyšli rozpočtovo na nulu. Len basketbal by nám musel zaplatiť okolo milióna ročne, časť hodín v predpoludňajších hodinách patrí športovým futbalovým triedam – za symbolický poplatok.“
Pomáha reklama
Hala si na seba zarába aj tým, že v jej priestoroch majitelia ponúkajú reklamné plochy. ,,Vlani sme na reklamách získali poldruha milióna,“ prezrádza P. Veselý, ,,čo je na mesto ako Lučenec slušné. O basketbal je divácky záujem, na zápasy chodí 2- až 3-tisíc fanúšikov, treba využiť to, že sme druhí v lige a hráme Regionálny pohár. Tým sa zvyšuje záujem aj o reklamu. Ale aj tieto peniaze dávame na basketbal.“
Ďalšou formou podnikania je prenájom haly na cirkevné a kultúrne akcie. Za víkendovú cirkevnú akciu zinkasovali majitelia haly 30-tisíc korún. ,,Kultúra je stratová. Organizovali sme koncert Vaša Patejdla – stál nás 430-tisíc, ale predali sme len 870 lístkov po 250 korún.“ P. Veselý však nevidí problém v malej kúpyschopnosti obyvateľov Lučenca a okolia ako skôr v štýle života – ľudia podľa neho radšej sedia doma.
GARDEN má v obchodnej zóne veľké plány. P. Veselý odhaduje chystané investície na 80 až 100 miliónov. ,,Čo sa týka športu, plánujeme vybudovať v Lučenci niečo ako Národné basketbalové centrum. Zvýšiť kapacitu haly na 3 000 až 3 500 miest. Na streche, ktorá by tak či tak potrebovala opravu v hodnote troch miliónov, vybudujeme druhé, tréningové ihrisko a štyri tenisové dvorce. Postavíme reštauráciu s kapacitou 100 až 120 miest, hotel so 45 lôžkami. Chceme reprezentáciám a klubom poskytnúť možnosti na tréningové tábory a sústredenia. Hľadáme všetky možné zdroje. Od úverov cez podporu mesta, ministerstva školstva, chceme čerpať prostriedky z európskych fondov na rozvoj mládežníckeho športu.“
O využiteľnosť priestorov sa P. Veselý nebojí. ,,Aj keď budeme musieť skvalitniť marketingovú prácu, nebude to stáť celé len na športe. Súčasťou objektu budú aj štyri bowlingové dráhy, klubové priestory, malá stávková kancelária a veľkoplošné obrazovky, aquapark pre deti, o regeneračnej linke s artézskou vodou som už hovoril. Chceme pritiahnuť nielen športovcov, ale aj rodiny s deťmi, ktorým môžeme u nás pripraviť atraktívny program spojený s kvalitnými službami. Veď turistický ruch je jeden z najekologickejších a najziskovejších priemyslov. A keď bude areál kompletný, s vlastným energetickým zabezpečením, v ktorom rátame ešte aj so solárnymi panelmi, budeme takým vzorom, akýmsi polyfunkčným ostrovom, ktorý je sebestačný, schopný na seba zarábať a byť dokonca ziskový.“
Tí, ktorí chcú seriózne spravovať vlastný alebo zverený majetok, udržiavať a zveľaďovať ho, sa veru v dnešných podmienkach majú čo obracať. A musia rozmýšľať, čo všetko urobiť, aby sa ich objekty nezadĺžili, nedostali do konkurzu a stále slúžili svojmu účelu – rekreačnému a vrcholovému športu.