Taliansky minister financií Giulio Tremonti spôsobil na konci uplynulého týždňa nielen značný rozruch, ale doslova aj šok – uviedol totiž, že rozpočtový deficit jeho krajiny bude trojnásobne vyšší v porovnaní s cieľovým limitom, ktorý stanovuje Pakt stability a rastu EÚ.

V konkrétnych číslach to Tremonti špecifikoval tak, že rozpočtový deficit sa zvýši v pomere k hrubému domácemu produktu v rozpätí od 1,9% do 2,6%, hoci Pakt stability definuje hornú hranicu deficitu koeficientom 0,8%.

Vo finančnom vyjadrení to znamená, že deficit by mohol dosiahnuť 23-32 miliárd EUR (19-27 miliárd USD), hoci predchádzajúca vláda odhadovala schodok štátneho rozpočtu na úrovni 10 miliárd EUR. Tremonti však dodal, že táto negatívna prognóza sa nemusí naplniť, ak sa nájdu vhodné politické inštrumenty, ktoré čiastočne utlmia deficitné tlaky.

Taliansky minister sa vzápätí po oznámení týchto údajov dostal do paľby kritiky, a to hneď z dvoch smerov. Ako prvá zaútočila talianska opozícia – bývalý minister financií v predchádzajúcej ľavicovo-centristickej vláde Vincenzo Visco obvinil Tremontiho zo šírenia „fiktívnych a nepravdivých dát, ktoré majú zastrašiť verejnosť“.

„Svoje“ si povedali aj zástupcovia bruselských štruktúr EÚ, ktorí boli značne prekvapení, že Tremonti nehovoril o perspektíve dramatického nárastu rozpočtového deficitu v Bruseli, kde na to mal počas uplynulého týždňa dve možnosti – na pôde ECOFINU, teda na schôdzke ministrov financií a hospodárstva EÚ, ako aj v rámci euroskupiny, kde participujú ministri financií dvanásťčlennej Európskej menovej únie.

Gerassimos Thomas, hovorca Európskej komisie pre ekonomické záležitosti potvrdil, že Tremonti v Bruseli nevyjadril „nijaké varovanie ohľadne talianskeho rozpočtového deficitu“. Belgický minister financií Didier Reynders, ktorý predsedá ECOFINU a euroskupine (z titulu predsedníckej funkcie jeho krajiny v EÚ) zdôraznil, že členské štáty E12 potrebujú zabezpečiť svoju „cyklicky upravenú rozpočtovú pozíciu“, aby ich štátny rozpočet bol vyrovnaný, prípadne, aby vykazoval prebytkovú hodnotu. Ak Tremonti neinformoval v Bruseli o situácii, ktorá sa môže stať v Ríme, znamená to, že dal veľmi zlý príklad pri presadzovaní koordinácie ekonomickej politiky členských krajín euroskupiny a celej EÚ, dodal Reynders.

Politickí analytici sa domnievajú, že „odhalenie“ talianskeho ministra financií ohľadne schodku štátneho rozpočtu má za cieľ preniesť zodpovednosť na predchádzajúcu vládu, ktorá oddialila plnenie rozsiahleho plánu na zníženie daní.

Zvýšenie deficitu totiž korešponduje s celkovým objemom zníženého daňového zaťaženia vo sfére dane z príjmu.

Spomínané politické inštrumenty však musí hľadať terajšia vláda – Tremonti verí, že povzbudiť ekonomický rast je možné dosiahnuť zavedením pružnejšieho pracovného zákonodarstva a takzvanou „daňovou amnestiou“ pre tie firmy, ktoré pôsobia na čiernom trhu, avšak chcú svoju činnosť zlegalizovať.

Tremonti tiež sľúbil urýchliť privatizačný program, hoci výnosy z neho sú určené na zníženie vládneho dlhu a nezahŕňajú sa do príjmovej časti štátneho rozpočtu.

V analýze IntesaBCI sa konštatuje, že rozpočtový deficit je možné dostať na úroveň 1,7%, avšak nižšia ako jednopercentná hladina nie je a nikdy ani nebola reálna…