Na ozrejmenie teoretickej podstaty Novej ekonomiky rastu používa profesor Romer nasledujúcu metaforu: Národné hospodárstvp si musíme predstaviť ako špičkového športovca, povedzme plavca. Ak tento chce zvýšiť svoju výkonnosť, ak chce byť rýchlejší než jeho konkurenti v bazéne, potom môže tüto métu dosiahnuť troma spôsobmi. Po prvé, musí dočasne znížiť tréningové zaťaženie, aby z krátkodobého hľadiska načerpal sily a na deň-dva zlepšil svoje výkony. Prenesené na ekonomiku by tento krok zodpovedal poklesu zdanenia podnikov a občanov. Namiesto splácania nahromadených štátnych dlhov by príslušná vláda znížila daň z príjmov; podniky by mali viac finančných prostriedkov na investície do nových a na modernizáciu jestvujúcich prevádzok; občania na spotrebné účely. Ekonomika by sa rozbehla, zvýšil by sa hrubý domáci produkt, znížila nezamestnanosť. Druhou možnosťou nášho imaginárneho plavca je krvný doping. Nechá si vstreknúť do žíl viac krvi, čím môže vstrebať do vyšportovaného tela viac kyslíka ako iní pretekári v bazéne. Nakrátko môže podávať lepšie výkony, víťaziť nad druhými. V ekonomickej realite by táto alternatíva zodpovedala zníženiu úrokov ústrednou bankou. Následne by sa zvýšil objem peňazí v obehu, podniky by si mohli ľahšie a za lacnejší peniaz brať investičné úvery, občania kredity na predmety dlhodobej spotreby. Zadrhávajúci sa konjunkturálny motor by sa znovu rozbehol.

Plavec, ktorý zamýšľa dlhodobo zvýšiť svoju výkonnosť a takto vyhrávať dôležité zápolenia, však musí siahnuť k tretiemu variantu: musí zmeniť techniku plávania, vynájsť nový štýl. Pretlmočené do ekonomickej reči: Absolútnou nevyhnutnosťou hospodárskeho rozvoja sú priekopnícke inovácie, nové myšlienky. Iba jedinečné nápady, originálne idey dokážu popohnať dopredu podnik v nemilosrdnom konkurenčnom boji, národné hospodárstvo v súboji s inými štátmi a regiónmi.

Toto nie je na prvý pohľad nič nového. O potrebe inovácií sa hovorilo dokonca v socialistických ekonomikách. Predtým sa však spomínali jedným dychom s inými faktormi hospodárskej dynamiky. Dnes, vďaka profesorovi Romerovi a jeho Novej ekonomiky rastu, sa ľudský kapitál vyšplhal na prvé miesto rebríčka činiteľov, podmieňujúcich hospodársky rozvoj.

Azda najvýraznejším potvrdením Romerovej teórie je Nemecko, presnejšie povedané Mníchov. Bavorská metropola je najrazantnejšie sa rozvíjajúcim nemeckým mestom. Nemeckom otriasa hospodárska stagnácia, Mníchov zažíva ekonomický boom. Desaťročia ponúkajú odborníci politikom a obyvateľov tie isté recepty: Jední podčiarkujú nižšie dane, iní menšie úroky, ďalší zdôrazňujú nutnosť umožniť ľuďom pracovať za nižšie ako tarifné mzdy či spružniť pracovný trh.

Samozrejme, všetky tieto hospodársko-politické kroky môžu pomôcť ekonomike – ani jeden z nich však nemá nič spoločného s jedinečným boomom v Mníchove a okolí. Veď v bavorskej metropole sú také isté dane (niektoré dokonca vyššie) ako vo zvyšnom Nemecku; výška úrokov sa takisto neodlišuje od Hamburgu či Berlína, zárobky sú dokonca väčšie ako inde, pracovný trh pevne zviazaný celonemeckými štátnymi obručami.

Tajomstvo ekonomického rastu (nielen v Mníchove, ale všade na svete v trhových ekonomikách) väzí v niečom inom: Podniky potrebujú na expanziu schopných zamestnancov. V modernom hospodárstve sa takýto pracovníci nazývajú „high potentials“, sú to špičkovo kvalifikovaní, mimoriadne nadaní, extrémne zaťažiteľní a nesmierne inovační špecialisti. A týmto ponúka Mníchov jednoducho najlepšie pracovné podmienky. Bavorská vláda drží v ruke gigantický hospodársko-politický tromf: nemusí sa trápiť nad trpkým osudom podnikov „klasického kapitalizmu“; Bavorsko preskočilo po 2. svetovej vojne priemyselnú éru: zo zaostalej poľnohospodárskej krajiny sa stal (samozrejme aj vďaka dlhoročnej, systematickej a trhovo orientovanej politiky bavorskej vlády) vývesný štít info-technologickej tváre nemeckej ekonomiky. Okrem toho je Mníchov strategicky výhodne položený pre oddych po namáhavej práci: neďaleko sú Alpy na zimnú lyžovačku, Taliansko so slnečnými plážami je takpovediac za rohom, niekoľko hodín jazdy autom.

Profesor Harvardovej univerzity Robert Barro analyzoval hospodársky rast 100 vybraných štátov na všetkých piatich kontinentoch za časové odbobie 25 rokov. Renomovaný americký národohohospodársky odborník prišiel k jednoznačnému záveru: Hrubý domáci produkt sa zvyšoval o to viac, o čo lepší vzdelanostný systém vládol v príslušnej krajine. Samozrejme, že na ekonomický rast má veľký dopad nielen púhe vydávanie peňazí na vzdelanie, ale aj poskytnutie priestoru pre najväčšie talenty, aby sa mohli uplatniť v dravom konkurenčnom prostredí a tak uplatniť svoje nápady, idey, inovácie.

V ekonomike (ako vidno) všetko so všetkým súvisí. Ale (aj toto je jasné!) na začiatku hospodárskeho rozvoja stojí ľudský rozum a jeho účinná podpora zo všetkých možných strán. O tomto je Romerova Nová ekonomika rastu a o ničom inom.