Peniaze kazia charaktery, ale nielen preto sú silné regulačné úrady aj v ekonomikách, ktoré vyznávajú slobodu podnikania a programovo odmietajú podnikateľskú rolu štátu.

Pocit, že sa začína úradnícky ping-pong, nie je pocit, ale fakt hraničiaci s istotou.

Keď reformátor zakričí tézu o nerovnováhe a sľube narovnať ju, odporúčajú mu, aby nestrašil. Reformátori sú nosiči nepríjemných správ.

“ Okrem otázky načo je agentúra, ktorá nie je agentúrou, je zaujímavá aj technológia predávania pohľadávok. Na Slovensku sa škála „“komerčných princípov““ rozšírila o kritérium dobrého mena.

Politici tvrdia, že privatizácia plavebnej spoločnosti je netransparentná. Kritériá súťaže však stanovoval Fond národného majetku SR, ktorého vrcholové vedenie je politicky nominované.

Rovnako veľký deficit, využívaný napríklad na splácanie starých dlhov – teda bez priameho vplyvu za zvyšovanie dopytu v krajine, nie je príjemný ale ani nebezpečný.

Kompetencia regulovať ceny nie je podmienená perfektnou znalosťou technológie. Na spočítanie nákladov a posúdenie ich opodstatnenosti netreba vedieť akou rýchlosťou sa v kábloch preháňajú elektróny.

Je skoro jasné, že operácia s reprivatizáciou je neuskutočniteľná. Je viac ako jasné, že Róbert Fico sa iba snaží zabrániť privatizácii najväčšieho zo slovenských prirodzených monopolov, pričom iba on vie, prečo to robí.

Štát sa k výnimkám uchyľuje systematicky, čím sa mu mimoriadne spoľahlivo darí rozleptávanie systému. Vyznajú sa v ňom len jedinci s mimoriadne vyvinutou schopnosťou orientovať sa v chaose.

Súkromnú firmu, ktorá neplatí za telefón, elektrinu, plyn a čokoľvek iné čaká ťažký život a zoznámenie s exekútorom alebo aj sudcom.