Krajiny eurozóny sa na v poradí šiestej časti pomoci podieľajú 5,8 miliardami eur, zvyšných 2,2 miliardy dodá Medzinárodný menový fond.

Rozšíriť úverovú kapacitu Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) má poistný mechanizmus, v rámci ktorého bude fond ručiť investorom dlhopisov za 20 až 30 % strát. Na financovaní eurovalu by sa mal podieľať aj Medzinárodný menový fond prostredníctvom bilaterálnych dohôd s členskými štátmi

Centrálne banky v eurozóne, Kanade, Veľkej Británii, Japonsku, USA a Švajčiarsku v spoločnom vyhlásení informovali, že znižujú náklady súkromných bánk na získanie amerických dolárov.

Podľa šéfa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je však potrebné upokojiť finančné trhy.

Európska komisia tak na odstavenie jadrových reaktorov na Slovensku, v Bulharsku a v Litve poskytne dodatočných 500 mil. eur.

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy povedal, že EÚ je pripravená pomôcť.

Európska centrálna banka a Federálny rezervný systém v USA by mali vo veľkom nakupovať vládne dlhopisy a tým prispieť k zníženiu dlhodobých úrokových sadzieb a podpore investícií, tvrdí člen Rady pre monetárnu politiku britskej centrálnej banky Adam Posen

Dohoda sa považuje za víťazstvo krajín, ktoré sužuje dlhová kríza, pretože zákonodarcovia chceli navýšiť rozpočet o viac ako 5 %.

Dôvodom sú podľa šéfa Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) Thomasa Mirowa vyššie kapitálové požiadavky.

Hlavný analytik medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s pre USA Steven Hess uviedol, že situácia na medzibankovom trhu sa zatiaľ iba mierne zhoršila a agentúra stále ráta s tým, že americká ekonomika v budúcom roku posilní o 1,5 až 2,5 %