MMF sa snaží viac ako zdvojnásobiť svoju kapacitu a požaduje od členských krajín nové vklady v sume 600 mld. USD, aby mohol pomôcť krajinám postihnutým dlhovou krízou v eurozóne.

Španielska vláda totiž podľa člena Výkonnej rady ECB Benoiat Coeurého vyvíja dostatočné reformné snahy.

Šéf americkej centrálnej banky ďalej konštatoval, že ekonomika USA sa ešte len musí úplne zotaviť z vplyvov finančnej krízy a regulačné úrady musia pokračovať v hľadaní nových spôsobov na posilnenie bankového systému.

Situácia vyzerá o niečo lepšie než pred niekoľkými mesiacmi, zotavenie je však stále veľmi krehké a finančný systém v Európe je naďalej pod veľkým tlakom, uviedla šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová.

Denník Financial Times uviedol, že hoci Európska centrálna banka finančným podnikom poskytla lacné úvery na tri roky, napríklad UniCredit, BNP Paribas, Société Générale či La Caixa chcú veľkú časť týchto pôžičiek vrátiť čo najskôr.

Súčasný strop pre celkovú úverovú kapacitu ESM a EFSF vzrastie na 700 mld. eur, uvádza sa vo vyhlásení ministrov financií eurozóny.

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) predpovedá, že americká ekonomika za prvý kvartál vykáže rast o 2,9 %, ale Francúzsko a Taliansko oslabia a Nemecko dosiahne iba slabý rast o 0,1 %.

Agentúra predpokladá, že prostredie na podnikanie na Slovensku sa oslabí v dôsledku celkového ekonomického spomalenia Európskej únie. Naďalej však očakáva dobrú likviditu slovenského bankového systému a primeranú kapitalizáciu.

Výbor pre finančnú politiku (FPC) britskej centrálnej banky konštatoval, že banky pri navyšovaní kapitálu išli tak ďaleko, ako mohli, ale naďalej ho znepokojuje to, že kapitál stále nie je na úrovniach, ktoré by zaručili odolnosť.

Centrálna banka Európskej menovej únie oznámila, že centrálne banky štátov eurozóny môžu komerčným bankám zakázať používať ako kolaterál dlhopisy bánk, ktoré dostali pomoc. O sprísnenie podmienok žiadala najmä nemecká Bundesbank.